Matne si na kadečo z minulého vtelenia spomínam.. Mám pritom aj naozaj dobrú predstavivosť....Ale kašlať na to, či som bola princezná na hrášku, alebo čarodejnica...Veď nie je to vlastne hlúpe? Celá karma, reikarnácia? Čo je za tým všetkým? Sloboda?
Veď karma je možno nakoniec iba spravodlivo nespravodlivý systém. A bol asi pritom založený tým kto nikdy a za žiadny okolností nechcel pripustiť, že nebude naveky vládcom všetkého. Ale kto by to bol a prečo? Tak či tak, vďaka tomu dnes 99 percent ľudí nežije len svoju karmu ale aj karmu niekoho iného. Mnohí nesú cudzie viny. A to možno preto, že celý svet je očarovaný hmotnou ilúziou. A tak karma bude iba akási hrozná hra. Nejaká osnova ktorej sa človek drží. Hľadá svoju identitu a prechádza tak rôznymi formami zmätkov. A tak ,,bytosť“, vedomie, v priebehu toho ako expanduje – prechádza ďalšími vteleniami – zoznámi sa z rozsiahlejšími spektrami zážitkov /pocitov/ a stáva sa na ďalšie vnímanie náročnejší. Vedomie si tak zakúsi rôzne pocity a tento stav pocitov je nekonečný A konečný cieľ asi je aby toto vedomie dobrovoľne prijalo stav božstva.
Ak ste zlý šéf, tak po smrti sa vaše vedomie veľmi nezmení, stále to bude rovnaké vedomie. Znova a znova sa však bude uskutočňovať podobné ,,stvorenie“ ktoré je presýtené energiou – prianím tvoriť a je hýbané energiou toho čo sa tvorí.. Zároveň ale pokiaľ ostáva vidina ilúzie rôznorodosti sveta, tak dovtedy pretrváva aj otroctvo. Samotnému vedomiu ale možno iba stačí že expanduje...Chaoticky, nespravodlivo, akokoľvek.. A možno jediná múdrosť ktorá zruší princíp karmy je stav, v ktorom nie sú žiadne želania. Bytosť ale túži. Túži po kadečom, po konzume, sexualite, a tak karma má byť na čom zavesená...Je to veľmi ľahký prístup pre toho kto sa nám tým vlastne vysmieva..
A hlbší zmysel? Ten je možno meraný iba hĺbkou hrobu na konci života.
