Každý kto ovláda viac jazykov vie, ako je niekedy ťažké obstarať preklady z jedného jazyka do druhého, jazyky mávajú osobité frázy a jednotlivé slová mávajú v rôznych jazykoch odlišné významy alebo významové podtóny.
Originály Nového zákona sa nedochovali, sme odkázaný iba na opisy. Ako sa opisy líšia od originálov, nevieme. Vzhľadom na to, že ich text je rôzny , prekladatelia skúmajú niekoľko textov a v rozdielnych prípadoch podľa svojej logiky a viery volia preklad najvhodnejší. Keďže väčšinou nepoznajú techniku vnútorného života , ktorú podľa všetkého Nový zákon podáva, je to rovnaké ako keby filológ prekladal porušený alebo nejasný vedecký text z oblasti fyziky podľa toho ako sa mu páči. Výsledky sú potom tomu úmerné. Preklady najstarších opisov evanjelií nie sú ich prekladom, ale výkladom vyjadrujúcim prijaté teologické chápanie prekladateľov. Dá sa predpokladať že jazyková nepresnosť bola i prekladateľmi často zneužitá k tomu aby propagovali názory ktoré bolo vhodné propagovať. Aspoň zopár príkladov:
- Ježiš svoje učenie nezapísal. Nový zákon nie je jeho dielom. Ježišovo učenie bolo niekoľko rokov podávané ústne. Vzniká zbierka jeho výrokov od neznámeho autora a Matúšovo evanjelium v araméjskom jazyku. To sú však iba dohady, pretože tieto zbierky sa nezachovali. Navyše to, čo sa považuje za preklad aramejskej predlohy Matúšovho evanjelia je skôr veľmi prepracovaná verzia. Ak teda povieme: ,,Ježiš povedal“ – tak citujeme vlastne tých ktorí jeho učenie zapísali a nie Ježiša.
- Najstarším z dnešného 4.kanonického evanjelia je Markove, ktoré vzniklo hádam medzi rokmi 65 – 70. Marek Ježiša nepoznal, písal iba podľa rozprávania apoštola Petra. Niekedy sa uvádza že jeho evanjelium vzniklo dokonca až po smrti Petra a Pavla. Pôvodný spis končí kap. 16,8, ostatné je neskorší prídavok, ktorý nie je v najstarších rukopisoch.
- Matúšovo a Lukášovo evanjelium sú približne rovnako staré, asi rok 80 – 90. obaja čerpali okrem zmienených výrokov Ježiša z Marka. Zhoda týchto evanjelií nie je zhodou troch nezávislých svedkov či zdrojov, čo jasne dokazuje zrovnanie textov týchto troch evanjelií. Z celkového počtu 661 veršov u marka sa 606 objavuje u Matúša a 350 u Lukáša, i keď u neho v dosť inom tvare. Asi 250 veršov je spoločných u Matúša a Lukáša, ktoré nenájdeme v Markovi. Takmer úplná totožnosť uvedených veršov nie je náhodná ale prezrádza spoločný prameň a to Marka.
- Podstatne odlišné je evanjelium Jánovo – asi z roku 100. Je sporné či bol autorom Ján apoštol. Je najduchovnejším z evanjelií.
- Objavy z roku 1945 v Nag Hamádi popisujú počiatky kresťanstva. K rukopisu patrí i Tomášove a Filipove evanjelium a Petrove skutky. Ani jeden text nebol zaradený do Biblie, a boli označené za apokryfné, inými slovami nezodpovedajú kresťanskej doktríne.
- Napríklad – sv. Jeroným /Hrieronymus/ obstarával okolo roku 400 z poverenia pápeža Damasa známu Vulgátu – definitívny preklad Biblie do latinského jazyka, použil v známej vete : ,,panna počne a porodí syna“ /Izaiáš 7,14, Matúš 1,23/ slovo ,panna“. presnejší preklad zodpovedajúci pôvodnému hebrejskému slovu je ,,mladá žena“. Jeroným bol pritom horlivým obhajcom celibátu.
- Historka o Lazarovi / Ján II,43 -44/. Existovala aj iná verzia tejto udalosti, podľa ktorej bol Lazar len zdanlivo mŕtvy – alebo v hlbokom tranze/. Lenže táto verzia sa pôvodne nachádzala v nezachovanom ,,tajnom“ texte Markovho evanjelia, ale v neskoršej edícii Nového Zákona bola potlačená. Vzkriesenie mŕtvych však bolo v staroveku veľmi častým a obľúbeným javom. Iný divotvorcovia, napr. Apollónius z Tyany, tiež vzkriesil mnoho mŕtvych. V takýchto prípadoch mohlo ísť iba o zdanlivú smrť, určitú kómu alebo spontánny tranz. Pri úrovni vtedajších exaktných znalostí je chyba v diagnóze celkom pochopiteľná.
- Slovo služobník, alebo služobnica sa vyskytujú v Biblii viac než stokrát, avšak najmenej v 85% prípadov nejde o služobníka alebo o otroka.
- Matúš 5,22 ,,každý kto sa hnevá na svojho brata bude zodpovedať súdu.“ Bol v 5 storočí doplnený o dodatok ,,bez príčiny.“
- Text modlitby otčenáša sa u Lukáša a Matúša podstate líšia, pôvodné oslovenie u Lukáša je iba otec, chýba prosba ,,buď vôľa tvoja .“ záver ,,lebo tvoje je kráľovstvo.“ – je pochybne neskorší dodatok.
- Dosť nejasná je aj prosba o chlieb. Niektorí určujú že ide o vonkajší chlieb, iný myslia na chlieb duchovný. Originál nedáva jasný zmysel.
- Tradičný preklad Luk. 9,24 znie ,,kto by chcel zachrániť svoj život /občas sa prekladá i dušu/ ten o neho príde, kto však príde o život pre mňa, zachráni ho.“ Nový anglický moderný preklad znie - ,,ten, kto stratí /doslovne zničí/ sám seba pre mňa, pozná kto je.
- Skutky apoštolov sú pravdepodobne dielom po Pavlovskej generácie s dátumom vzniku okolo 80 -90. niektoré udalosti Skutky líčia 2 krát i 3 krát a vždy v podstate inak. Pri vyliatí Ducha svätého v 2 kapitole išlo raz o tzv. glossoaliu, inak povedané, hovorenie nezrozumiteľnými jazykmi, podľa druhej asi mladšej verzie išlo o zázračné hovorenie cudzími jazykmi, ktorému príslušné národy rozumeli....
