Keď bola ešte malá, nechápala tie farby, zvuky, city čo boli okolo nej...Veľké modré oči sa upierali k slnku, na niečo abstraktné, hľadajúc niečo teplé, svetlé...Ten strašný chlad ktorý cítila a zároveň tá túžba po nejakom svetlom, teplom bode... Zrazu si na to znova spomenula...Práve teraz..
Možno mama bola chvíľu, takým jej svetlým bodom, ale zároveň aj nebola. Radšej nad tým nepremýšľala , radšej sa na to ani len nepozerala. Asi to bol druh ochrany. Mama sa snažila, ale moc jej to nešlo. Bola v zajatí jej násilníckeho otca a tak pomaly prežívala a dožívala svoj život.
Opakuje sa snáď jedna kapitola?
V čom spočíva vlastne význam života? V bolesti? Počíta sa to na body? Čím viac bodov tým vyššie skóre? Dostane úbožiak nejakú výhru? ..Aspoň lízatko? Alebo život po smrti? Alebo nedajbože život po živote...Preboha len to nie!
Podľa všetkého sa zdá, že význam ľudského života asi má nejaký význam... Vraj je ľudská existencia v hmotnom tele akási viac a viac nekonečná. Kedysi všetci žili tak do 30tky a dnes? Je tá kvalita aspoň o niečo lepšia, než mali naši predkovia? Kvalita je vlastne tiež lepšia...Najlepšie je, ak je všetkého navyše...Jedlo navyše –najlepšie zásoby na celý život . Peniaze navyše.. Veď tých nie je nikdy dosť...A taký sex...? Keď nie je sexu viac než je treba, človek si ho nahrádza drogami, alebo činnosťou , ktorá mu spôsobuje pôžitok. Takýto sme. Krotiť sa predsa netreba... Ty nechceš mať viac? A ty? Veď aj ty chceš...Každý, väčšie, krajšie, rýchlejšie, mladšie... To všetko však treba od odniekadiaľ brať a napĺňať neuhasiteľnú priepasť v človeku. Priepasť ktorá z nás robí to, čo sme -ľudí. Najskôr zobrať a potom zahodiť.
Aj jej drahý manžel do takej priepasti skočil, a zobral aj ju. . A čo chcela ona? Ona chcela lietať, milovať život a lásku.
Jej drahý manžel...Žil hrozne povrchný život, prispôsoboval sa veciam aby dostal kúsok viac toho žvanca pre lepší, krajší, pohodlnejší život. Pritom sa naučil zo seba robiť ešte aj čáva, takže tým pádom v živote mohol stretávať iba kurvy /mužov či ženy/ s ktorými sa vzájomne pritom iba odrbávali. Predtým než ju poznal, nevedel nájsť samého seba, ba ani nevedel čo to vôbec je ,,vidieť“ samého seba...Možno to bolo však inak. Možno práve to, čo žil predtým bolo to, čo bol naozaj on, a len menej peňazí, problémy s nebožkou /tak volal svoju bývalú ženu/ a vek ho zbrzdili.
Keď sa mu postupne najmä vďaka jej začalo viac dariť, začal prejavovať všetko to, čo bolo príčinou bolesti ktorá sa už nedala viac znášať.
Zostala nakoniec iba jeho otrokyňou bez názoru, bez priateľov, zatvorená v paláci...Keď na ňu prvý krát položil ruku, že mu celá zmodrela, viac než jej tvár, povedala si, že to určite zmení.
Veď na počiatku bola...Bola splodená? Alebo sa stal nejaký omyl?
Týral ju a neustále obviňoval. ,,Na počiatku všetkého je LOŽ!“
Čo je však na počiatku toho klamstva?
Keď klamala, tak o tom nevedela. Snažila sa neklamať. Ale sama o sebe , pokiaľ uvažovala o podmienenosti vlastnej existencie, tak bolo možné, že klamala a jej slová boli slovami toho, kto ju podmieňuje v tom smutnom prevleku, zvanom človek.. Nakoniec už ani nevedela rozoznať pravdu.
Tak o čom je ten zmysel? Mala zavrieť priepasť? Tú priepasť o ktorej inač vždy bude hovoriť , že to čo robí nemá zmysel? Áno-veď nemá zmysel liať vodu do studne. A ona? Tak veľmi chcela zavrieť diabla v priepasti a prestať počúvať tie pomýlené slova kdesi v mysli.. Tak veľmi chcela objaviť ten pravý pokoj v duši...
Bola pokojná. Vedela že ho raz nájde. Vedela to...Dovtedy... Musela bojovať... A potom?
Skočila...
Boli ste už a aj vy niekedy pred samovraždou? Prečo?
