Hlavou rodiny bol vždy muž. Keď zomrel otec, preberal vládu jeho syn, alebo iný muž. Manžel sa mohol zbaviť manželky jednoducho tým, že ju zo dna na deň prepustil. Vyhodil ju doslova na ulicu, čím stratila i deti. Tie patrili mužovi.
Vydať vlastnú ženu inému mužovi alebo dokonca skupine mužov k znásilneniu sa nepovažovalo za nič mimoriadne či dokonca zlé. Hlavnou úlohou ženy bolo plodiť nie deti, ale mužov. Keď žena nemala syna, bola absolútne bezcenná. Preto sa radšej starala aj o mužove milenky, aby mu aspoň takto ,,zadovážila“ syna. Keď zomrel muž bez mužského potomka, bolo povinnosťou brata mu s vdovou syna splodiť, a to, či sa jej to páčilo alebo nie.
Žena za cudzoložstvo bola trestaná smrťou ukameňovaním, muž len v niektorých prípadoch a to veľmi zriedka. Fungoval tak princíp dvojitej morálky – iný pre muža, iný pre ženu.
Z náboženského života boli ženy vylúčené úplne. Nemohli ísť do synagóg, nemohli študovať starý zákon a samozrejme nemohli sa stať rabínkou či kňazom Jeruzalemského chrámu. Ak uvážime že príslušníci tohto náboženstva sa považujú dodnes za vyvolených, je udivujúce.
Ježiš, ako liberálny žid tento stav poznal a neschvaľoval, zachránil aj cudzoložnú ženu pred smrťou a mal i ženské žiačky. Proti celkovému presvedčeniu však veľa nezmohol.
,,Pavlovské kresťanstvo“ sa šírilo v pohanskom antickom svete, kde sa ženy tešili na rozdiel od vyvoleného židovstva omnoho väčšej úcte. Pavol a jeho pomocníci chceli uspieť so šírením kresťanstva a preto vedeli že na to potrebujú aj ženy, takže túto skutočnosť prijali i keď s výhradami. Bol to ústupok skôr vynútený okolím. Pavol síce hovorí že v Kristovi sú všetci rovní a výslovne menuje mužov aj ženy, ale v praxi túto rovnosť nevyznáva a ruší ju, čo je zrejmé z mnohých jeho výrokov. Zastáva názor, že žena je od Boha podriadená mužovi. ,,žena v cirkvi nech mlčí.“
Ježiš nerovnosť žien neučil, práve naopak, protestoval proti ich niektorým prejavom. Ak sa pozrieme kriticky na minulé a súčasné kresťanstvo, najmä na katolícke, zistíme, že kresťanská spoločnosť sa stále ešte v otázke žien riadi viac názormi, ktoré prevládali v spoločnosti židovských kočovníkov, než Ježišovou láskou, ktorá pozná len rovnosť.
Najväčšie kresťanské cirkvi doposiaľ odmietajú ženské kňazstvo, iné ich len nedávno ustanovili.
Katolíci svoje odmetanie zdôvodňujú tým, že Ježiš za apoštola neustanovil žiadnu ženu, čo je dôvod absolútne pochybný, pretože Ježiš neustanovil celú radu vecí dnes v cirkvi bežných. Neustanovil krst, kňaza, kostoly a najmä cirkev samú v jej dnešnej podobe. Apoštolstvo nie je to isté čo kňazstvo ani naopak.
Skutočný dôvod je, že sa tieto cirkvi dodnes držia tvrdého židovského patriarchátu , ktorý ženu nepovažoval za rovnoprávneho človeka. Pri svadbe jedného známeho kňaz jeho manželku nabádal, aby ho bezpodmienečne poslúchala a presvedčoval ju, že to nie je nespravodlivé a že je to Boh vynahradí tým, že bude môcť plodiť deti.
Ak Boh stvoril človeka na svoj obraz, to znamená na obraz boží, a ak Starý i Nový zákon tvrdí - ,,hovorím vám bohovia ste.“ Kde je dôvod vylučovať ženu s kňazstva, a chovať sa k nej tak primitívne ako som už opísala vyššie? To potom jedine vtedy ak sme presvedčený že žena nie je človekom. Alebo snáď existuje dvojaké ľudstvo? Mužské a ženské?
