Všetky sily sa namiesto oslobodenia od hriechu sústreďujú na oslobodenie od výčitiek z hriechu. Ako keď sa snažíme znížiť horúčku, ale nehľadáme jej príčinu - chorobu ktorú táto horúčka signalizuje.Zákon akcie a reakcie sa vzťahuje nielen na naše činy vo vonkajšom svete, ale tiež na akúkoľvek našu aktivitu. Tento princíp akcie a reakcie je vyjadrený vo väčšine Ježišových výrokov.
Nesúďte /akcia, činnosť/ a nebudete súdený. /reakcie, výsledok/
Každý kto zhreší /akcia, činnosť/ je otrokom hriechu /reakcia, výsledok/
Odpúšťajte /akcia, činnosť/ a bude vám odpustené /reakcia, výsledok/
Dávajte /akcia, činnosť/ a bude vám dané / reakcia, výsledok/
Čo ste urobili pre jedného z týchto mojich bratov /akcia, činnosť/ pre mňa ste urobili. /reakcia, výsledok/
Hľadajte na prvom mieste kráľovstvo božie /akcia, činnosť/ a všetko ostatné vám bude pridané. /reakcia, výsledok/
Hľadajte /akcia, činnosť/ a nájdete. /reakcia, výsledok/
Kto nemá duchovné nič / akcia, činnosť/ tomu bude i to nič vzaté. /reakcia, výsledok/
Kto mnoho miluje / akcia, činnosť/ tomu bude i mnohé odpustené. /reakcia, výsledok/
Sme dokonca zodpovedný za každé svoje slovo - ,,z každého /planého/ slova, ktorým ľudia prehovoria, budú skladať účty v deň súdu. /Mat. 12,36/ Teda je pravdepodobné, že každé naše slovo utvára náš osud, karmu. Súd je pôsobením našej vlastnej karmy.Výrok o tom, že k to žiadostivo pozrie na ženu už s ňou cudzoloží, či iné podobné výroky /Mat. 5,27/ dokladajú že i naše myšlienky v zmysle zákona akcie a reakcie prinášajú svoju odozvu. Z duchovného hľadiska každá myšlienka je prúd jemnej sily a preto môže byť účinnejšia než vonkajší činy.Ako náhle si uvedomíme, že sa zákon akcie a reakcie vzťahuje i na naše duševné hnutie, tak potom tiež pochopíme zdanlivo nezmyselné výroky Ježiša, že si radšej máme vyrvať oko alebo utrhnúť ruku, než aby sme sa dostali do pekla. /Mat. 5, 27/ je skutočne lepšie stratiť dočasne telesné oko či ruku , než trpieť za zlo, ktoré sme nazhromaždili celý život zlým myslením a cítením. Je veľkým a nebezpečným omylom domnievať sa, že naše myslenie je nezáväzné a teda nezávažné. Je to presne naopak. Naše jednanie je formované našim myslením, ako myslíme a hlavne cítime, tak jednáme.
Tento princíp nás púta tak dlho pokiaľ ho nepochopíme. Karma je len materiál, ktoré je potrebné transformovať a funguje iba preto, lebo v človeku pretrváva odpor. /voči zdroju, základu, Bohu../ Ak však pochopíme dané zákonitosti a budeme sa nimi riadiť, nastáva situácia, v ktorej sa človeku otvorí možnosť duchovnej cesty a s ňou aj ,,odpustenie hriechov.", teda našich karmických dlhov.
