Ale ak by chcel niekto napravovať chyby sveta, väčšinou to aj tak zle dopadlo. Zmeniť človek môže len seba. Kedy sa človek zmení a dokáže sa vôbec zmeniť? A pokiaľ ano, nie je to len k horšiemu?
Najhoršie je, že sme väčšinou iba tým čo je do nás vkladane spoločnosťou a to len z účelov že treba niečo získať...
Zmeniť sa môžeme vedome, alebo pri nejakej situácii, ktorá spustí rýchli proces zmeny, ako trebárs smrť , vážny stres, či zase už spomínaná láska. Jednoducho silné stimulačné emócie.
Chyby nepozná vlastne iba láska. Ak ste zamilovaný nepoznáte chyby. Ak ste ,,napojený" na lásku, necítite bolesť. Takýto človek je pritom i zdravší, všetko ľahko zvláda. Ako náhle si človek všimne nejakú chybu, tak zrazu láska zmizne. Ale nedá sa asi stále behať po svete len zamilovaný, to si vyžaduje nejaký stav vyrovnania, upokojenia. Ide o to, naučiť sa lásku vnímať ako energiu ktorá človeka neustále obklopuje.
Postupne ako by sa mal človek učiť vo svojom živote chápať, posúvať sa, , tak by mal postupovať s určitou radosťou... Ide o to, pochopiť čo vám i ,,zlé“ situácie chcú naznačiť, čo vo vás má byť ,,vyliečené“, vyrovnané. Ak to človek začne chápať vedome, ,,odpor“ , bolesť, prestane mať svoju silu...
