Pochmúrne mračnákazia krásny deň
Pocity šťastiastriedajú starosti a beznádej
Srdce ponorenév smútku, v duši tíchne hnev
Tlačený pocitom viny,ach, cítim sa mizerne
Slzy stekajú po líci,padajú na chladnú zem
Prečo robím veci,ktoré potom ľutujem?
V hneve človeknerozmýšľa, chce len ublížiť
Zbaviť sa chybysvojej, hodiť ju na druhých
Veľká búrka zúri v mojejmladej hrudi
Proti ľahkomyseľnostisrdce sa mi búri
Búri sa mi búri, aleje už pozde
Prchká myseľ mojakonala opäť nerozvážene
Zmiešané sú pocity,v hlave víria sa myšlienky
Duša plná nepokoja, otče, prosím, odpusť mi