Zúrivý tlkot temnéhoneba sĺz
Zúrivý jak vnútramôjho nepokoje
Lomcujú divo, divneprerazia skrz
Ten silný nárek mavšak ukľudňuje
Hľadím do detstvadávno strateného
Do detstva takčíreho, tak prekrásneho
Nostalgicky spomínamzašlé časy
Večeri, keď tmoušepotali naše hlasy
Vtedy som eštenemával tajnosti
Vravieval Ti všetkyradosti i starosti
Lež dnes už dávnovšetko inak je
Tie chvíle zničenéjak Pompeje
Úzke puto medzi namidvoma
Zachvátila ničivápohroma
I vyrástol múrnevídanej výšky
Nie však za noc akoten Berlínsky
Rástol s túžbousveta poznávania
Dúfal som, že to lensúčasť dospievania
Že aj keď stavba budepostavená
Nájde sa v nejaspoň malá diera
Však v rýchlomsveta neúprosného chode
Zrazu všetky dieryostali zastavané
Teraz užo svojom šťastí, či nepohode
Poviem skôr kamarátomako vlastnej mame
