Hustá biela hmlakrajinu objíma
Nevidieť pred seba,nevidieť na cestu
Ja však kráčam,kráčam do neznáma
Na východ k malému,rodnému Slovensku
Brodím sa cez tú hustú,bielu stenu
Z posledných sílbezvládno zaberám
Čo mi však celý čas dávasilu
Je, že ešte dnesbudem doma
Po nekončných dňochplných smútku
Unavený, zničený,avšak už dospelý
Konečne objímem siotca, matku
Poplačem si v ichnežnom náručí
Už len pár kročkov,ja výjdem z hmly
Uzrem to, po čom takdlho som túžil
Veď tu mal byť koniecprázdnoty
Nie! V tej bielej tme som zablúdil…