Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Zmení tak veľa, predsa je všetko po starom
Len pár smutných tvárí zahalených v čiernom
Vyčítavo hľadí smerom k belasej oblohe
„Prečo on?“ s rukami v pasť sa spytuje
Zabudnút však musia tie smutné tváre
Ich žiaľ nezmení smer rotácie Zeme
Ich slzy nevzbúria krv v nehybnom tele
Pokropia len kvety na čerstvom hrobe
Čerstvé kvety, ktorých časom ubúda
Svet sa nezmenil, človek časom zabúda
Keď si zrazu spomenie na zvadnuté kvety
Bolesti viac nie je, ostal len tupý pocit straty
