Prečo je na svetetoľko trápenia?
Kladiem si otázkuhľadiac do neba
Tváre ľudí skrivenébolesťou a žiaľom
Beznádej striedanáspravodlivým hnevom
Nepríčetný pohľadz veľkých očí hľadí
Človek dlho dospelý,mysľou stále malý
Nebolo mu dopriatebyť ako ostatní
Detská myseľ jeho siz toho však nič nerobí
Šedivá starenka držího za ruku
On sa ďalej usmieva,usmieva na matku
Trpký úsmev matky nanešťastného syna
Neľutuje, že mu celýživot zasvätila
Neľutuje, má lenveľký strach
Až umrie, kto sa osyna postará?
Stisne ho pevne, nechsa rozplynú obavy
Syn sa ďalej smeje,matkin strach nevidí
Oproti tulák otrhanýkráča po ulici pustej
Dávno stratil všetko:vieru, lásku i nádej
Dávno sa už vzdalmárneho hľadania
Každý deň sa stal lenďalším dňom trápenia
Zabalenýv novinách prečkať mrazivú noc
Objímajúc fľašuprázdnu, prosiť o pomoc
Pozerať do okien naľudí v teple
Pýtať sa Boha prečoon; a oni nie
Boh ti pomôže, len Onti rozumie
Vravieva farár vovyľudnenom kostole
Každý deň však vidímtoľko utrpenia
Až ma pomaly opúšťakedysi pevná viera
