V samotnom závere filmu, keď pred sobášom s iným mužom prišla Marína za Jaškom odznelo v dialógu niekoľko viet, ktoré podľa môjho názoru stoja za úvahu a nepochybne patria medzi pamätné výroky slovenskej kinematografie:
Jašek: Rada ho?
Marína: Nie. Ale taká som jak očarená...
Jašek: Ty? Bol by ťa na rukách nosil! Ležal ti pri nohách! Ako verný pes!
Marína: Mne sa vidíš, to nepáči. Si mäkký.
Jašek: A ten ti je lepší, čo ťa bude biť?
Marína: Ale je chlap!
A tu by som sa rád odklonil od samotného deja filmu (ktorý vlastne ani nemal byť predmetom tohto príspevku, ale bolo ho nutné spomenúť pre uvedenie do „deja") a zamyslel sa nad tými slovami.
Je to pre mňa absolútne nepochopiteľné, ale ženy priťahujú typy mužov, o ktorých vedia, že na ne nikdy dobrí nebudú. Na druhej strane, takí ktorí by pre nich spravili prvé aj posledné ostávajú na pokraji ich záujmu. Keďže podľa tvrdení takmer všetkých mojich známych patrím do skupiny druhej, je možné, že moje slová budú zaujaté. Ale nech sa na to pozerám z ktoréhokoľvek logického uhla, neviem nájsť jediný rozumný dôvod, prečo by zdravo zmýšľajúca osoba uprednostnila arogantného a namysleného chlapa, o ktorom vopred vie že jej bude ubližovať bez akýchkoľvek výčitiek, pred niekým, kto by jej bol ochotný zniesť aj modré z neba.
Všetci dobre vieme, že dej filmu rozhodne fikcia nie je a podobné príbehy sa odohrávajú na dennom poriadku. Akoby ľudí dobro už vôbec nepriťahovalo...
