Sú aktívne hlavne v noci, keď ich nikto nemá šancu vidieť. Predpokladá sa, že majú aveziu voči svetlu alebo aspoň k nejakej časti slnečného spektra. Niekoľko veľmi ťažko identifikovateľných skamenelín mokvaja obyčajného sa našlo aj u nás, ale boli odvlečené nevedno kam.
V dávnych dobách vývoja zeme (milióny rokov dozadu) boli mokvaje veľmi aktívne. Najväčším dôkazom je púšť Sahara s rozlohou 9 miliónov kilometrov štvorcových, ktorá sa rozširuje o niekoľko tisíc km2 ročne (dezertifikácia). Oproti dnešnej situácii bolo v tej dobe pri vytváraní tohto krásneho artefaktu dostatočne veľa mokvajov, dokonca aj malých mokvajčat.
Mokvaje obyčajné väčšinou žili v pároch, ktoré sa združovali do väčších skupiniek zvaných kolónia. Kolónie mokvajov obyčajných, pokiaľ mali dostatok obživy, rástli a rozmnožovali sa. Samička mokvaja obyčajného môže priviesť na svet maximálne jedno malé mokvajča raz za 15 rokov. Preto sú samičky pri výbere partnera obozretné a majú len jedného partnera na celý mokvajský život. Mokvaje sa dožívajú približne 700-1000 rokov. Najstarší mokvaj je náčelníkom kolónie. Z legiend sa dozvedáme, že najstarším mokvajom bol Matuzalem, dožil sa úctyhodných 2482 rokov.
Dospelé mokvaje obyčajné dosahovali v dobách dávno zabudnutých veľkosť dnešných slonov, avšak teraz sa predpokladá, že sú oveľa menšie, také asimetrické – asi meter vysoké, asi meter široké. Mladé mokvajčatá sú veľmi rýchle a od narodenia rapídne naberajú svoju váhu aj veľkosť. Kým sa však stanú dospelými jedincami schopnými samostatnej existencie ubehne asi 80 – 90 rokov. O mladé mokvajčatá sa rodičia starajú spoločne.
Hlavnou potravou mokvaja obyčajného sú skaly a balvany, nepohrdne však ani už rozomletým kúskom kameňov. Ich delikatesou je štrk, ktorý rozomieľajú na piesok a ešte jemnejšie čiastočky (niekedy až na prach). Vydávajú pritom tichý zvuk podobný mľaskaniu, ktorý je počuteľný pri veľmi veľkom sústredení sa.
Mokvaje prežili aj dinosaurov. Počet mokvajov obyčajných nevie nikto presne odhadnúť. Výskumníci v spolupráci s geológmi študujúcimi záhady mokvajov odhadujú ich počet na niekoľko tisíc kusov na celom svete. Ich konečné vymiznutie z povrchu zemského je neodvratné. Vymieranie mokvajov má za následok napríklad nedostatok štrku a piesku potrebného v stavebníctve.
Najväčšou záhadou naďalej zostáva dorozumievanie mokvajov. Niekoľko horských mužov počulo neznáme zvuky v lese a hneď o tom súdili, že počuli rozprávanie mokvajov na vlastné uši. To sa mi však nezdá, pretože mokvaje sú veľmi plaché a určite by sa nerozprávali v prítomnosti človeka. Ich písmo nebolo doposiaľ rozlúštené. Predpokladá sa, že tvar nahlodaných kameňov by mohol byť kľúčom pre pochopenie reči a písma mokvajov. Mnohí bádatelia nad tým strávili roky výskumu, avšak bez úspechu.
Mokvaj obyčajný je fylogenetický predchodca dnešných druhov mokvajov: mokvaj obyčajný, zelený, biely, čierny, lesný, veľký, český, vodný, hladký, vrchovský tatranský a mnoho ďalších.
Keďže však mokvaja obyčajného zatiaľ nikto nevidel, môžeme len hádať, ako to v skutočnosti naozaj je...
Zaradenie do systému:
Mokvaj obyčajný (Petrophagus vulgaris)
Doména: Mokvajokaryoty
Ríša (regnum): Mokvaje
Vývojový stupeň: Mokvajokožce
Skupina: Mokvajovce
Vývojová vetva: Mokvajoústovce
Kmeň (phylus): Mokváty
Podkmeň (subphylus): Mokvajostavce
Nadtrieda (superclassis): Mokvajozubé
Stupeň: Mokvajonožce
Trieda(classis): Mokvajopsida
Rad (ordo): Mokvajotvaré
Rod: Petrophagus
Čeľaď: mokvajovité
