Dal to dokopy Sigi.
Príves so šestnástimi kanoe a morskými kajakmi sme štýlom "Burlaci na Volge" vytlačili z lodenice na cestu a zapriahli za bus. Smer Viedeň.
Rybárske chajdy, mosty, regulované brehy. Viedenský Donaukanal poteší celkom svižným tokom.
A prekvapí bordelom na brehu pri naloďovaní.
Až po Schwechat to len tieklo. Rozptýlenie ponúkla "raketa", ktorá prešla až nebezpečne blízko pri jednej našej kánojke. Pri Schwechate to už začalo byť zaujímavé. Krížom ponad rieku nalietavali pristávajúce lietadlá, mali sme ich nad hlavami.
Bola to križovatka najstaršej a najmladšej cesty do Bratislavy. Dunaj ňou je vyše tisíc rokov. Schwechat je najväčším letiskom Bratislavčanov zhruba štvrťstoročie.
Míňame Fischamend. Kto uvažuje o splavení Dunaja medzi Viedňou a Bratislavou, bez výčitiek môže začať práve tu. Odtiaľto bol výlet naozaj že parádny. Pláže lákali zastaviť sa a popreťahovať kosti. Trocha fúkal protivietor, ja na nafukovačke som si teda zamakal, ale aj ostatní hovorili, že majú problém držať smer. Najrýchlejšie to šlo moriakom. Morské kajaky sú ako stvorené aj na veľké otvorené rieky.
O pár kilometrov nižšie, zhruba na polceste sú na ľavom brehu Dunaja lužné lesy s peknými ramenami. Národný park Donau Auen je prísne chránený. Na väčšinu pláží je zakázané vystúpiť. Najmä na jar. Nejaký veľmi dôležitý vtáčik tam svoje vajíčka maskuje tak, že ich kladie medzi okruhliaky. Sú na nerozoznanie od kameňov a turisti by ich mohli pristúpiť.
Jediným miestom, kde sa v národnom parku dá oficiálne socializovať, je zátoka pri Orth an der Donau. Nakŕmia aj napoja. Dá sa tu aj stanovať.
Vyzerá to tu na celkom dobrú destináciu pre rodiny s deťmi. Kto nemá čln, toho po ramenách povozia miestni rangeri. Vybrané víkendy majú "slovenské".
Odtiaľ je to už len na skok do Hainburgu, Devína a Bratislavy. Pre lepšiu orientáciu pri dlhších splavoch používam GPS v mobile. A pravidelne sa zabúdam natrieť opaľovacím krémom. Tento výlet trval cca 6 hodín, odniesli si to moje spálené ruky a nohy. Bolo 30. apríla.
