Slovensko pokračuje aj za Tatrami a má mnoho pekných zákutí. V marketingovom tieni Pienin a Dunajca existuje ďalšia pekná rieka. Volá sa Poprad. Voľba padla na úsek z obce Čirč do Malého Lipníka.
Voda v riekach opúšťajúcich Slovensko skôr či neskôr skončí v Čiernom mori. Poprad je výnimka. Vzniká sútokom Hincovho potoka a potoka Krupá v Mengusovskej doline. Tatranská kaskádovitá riečka sa v podhorí upokojí a stočí sa na východ na Kežmarok. Keď neskôr narazí na hranicu s Poľskom, zahne na sever a vzápätí do protismeru na západ. (Ďalej, v Poľsku sa vleje do Dunajca, Visly a Baltského mora.) Všade okolo sú zalesnené kopce. Toto som vyčítal z mapy a moje vodácke srdce začalo biť o čosi rýchlejšie. Nastali týždne plánovania.
Ako najvhodnejšia loď sa mi od začiatku javil nafukovací dvojkajak. Jeho transportovateľnosť mi rozviazala ruky pri plánovaní dopravy. Ukecal som brata, ktorý ma zaviezol do obce Čirč. A ukecal som jeho syna Danka, aby vydržal moje sekírovanie a robil mi háčika.
Minimum pre splav je 73 cm na vodočte v Chmelnici. Bolo 77 cm a tieklo to pekne. Na plytčine sme uviazli dva-trikrát, a hať sme prenášali len na úplnom začiatku, v Čirči. Možno by sa ale dala zísť pravou stranou.
Na rieke bolo veľa vodákov. CVŠ Stará Ľubovňa každý rok organizuje hromadný, štvordňový splav z Ľubovne do Noweho Saczu. My sme im robili spoločnosť na ich druhej etape.
Rieka tiekla naozaj peknou prírodou - menej zdevastovanou ako som čakal. Vlastne meandrovala medzi kopcami, no na rýchlosti jej to neuberalo. Pokojnejšie úseky striedali v pravidelných intervaloch rýchle pereje. Dvakrát sme dokonca vylievali vodu, čo považujem za dôkaz, že tabuľkovo uvádzaná obtiažnosť ZWC je zavádzajúca. Pokojne by som priradil WW1 a pre šutre, ktorým sa v prúde treba vedieť vyhýbať, by som tam pridal aj malé +.
Brat nás čakal v Malom Lipníku, v krčme s kempom U financa. Naozaj pekný kemp - pokosený trávnik, altánok, zastrešená terasa... Dali sme tam záverečnú selfie.
