Už po príchode do Vyššího Brodu pod priehradou Lipno II je jasné, že vodná turistika je tu priemyslom. Dvojnohý parkovací asistent nás zaraďuje medzi stovky ďalších áut, ktorých posádky ich tu vymenili za romantickú predstavu o víkende strávenom v člne. Robíme to isté.
Trocha geografie
Z Bratislavy nám to cez Viedeň a Linz trvalo asi 3 hodiny. Parkujeme v mestečku Vyšší Brod na česko-rakúskej hranici. Vltava (nem. Moldau) sem tečie zo Šumavy, kde vzniká sútokom Teplej a Studenej V., najprv na juhovýchod, potom sa stáča na sever.
Tu je vďaka vodohospodárom z priehrad vody takmer vždy dosť. Na iných riekach to nebýva v ére globálneho otepľovania už vôbec samozrejmosťou a vodáci sa zmenili na prútikárov - zúfalo blúdia vyprahnutou krajinou hľadajúc čokoľvek, čo tečie.
Vltava v týchto miestach tečie medzi lesmi a kopcami, ktorých výška nepresahuje 800 m. Prúd je rezký a ja si najbližšie tri dni budem často pohmkávať druhú symfonickú báseň z cyklu Má vlast od Béďu Smetany. Poznáte to - najprv na flautách akože malý potôčik, potom rôzne trilkovania znázorňujúce horské prítoky, neskôr melódia naberá na kráse a sile, aby sa veľkolepo vrútila do Stovežatej.
Nasadáme
Uvítacie pivo a tematickí utopenci s cibuľou, nafúkame člny, kto nemá, požičia si. Vltava je samé prekvapenie. Tým menej príjemným sú stovky vodákov. Znie to smiešne, keďže aj my sme jednými z nich.
Rieka má však pozitíva, ktoré všetko prevyšujú. Prvým je rezký prúd na úrovni WW1, alebo ako hovoríme my v Dúbravke - uájt uótr uan. Druhým pozitívom sú splavné jezy (slov. hate). A tretím naozaj čistá voda a brehy takmer bez odpadkov.
Voda v rieke je číra a má jemný červeno-hnedý odtieň. Nie kal, ale odtieň daný horninami okolitej krajiny. Podobnú vodu som videl predvlani na splave neďalekej Lužnice.
Lesk a bieda
Rieka nás najbližšie tri dni prevedie viacerými českými mestami a mestečkami, v ktorých až do konca druhej svetovej žili českí Nemci. Po vojne ich Benešova politika revanšizmu odsunula za hranice a v oblasti ich nahradili sociálnymi inžiniermi určené české a slovenské rodiny z územia Čiech, Slovenska a Rumunska.
Vltava nás vedie cez Rožmberk nad V. do Českého Krumlova. Spíme zhruba na polceste v kempe Branná. Kempov je tu dosť popri celom toku a ich vybavenie zodpovedá zameraniu na kvantitu. Dvoma slovami: smažák a pívo. Škoda.
Dobrú reštauráciu nachádzame až v Českom Krumlove. Bohužiaľ, viedol ju nejaký vekslák súdiac z úžerníckeho kurzu a ochoty prijímať eurá no vydávať len Kč. Inak je mesto úžasné. Na Slovensku také nemáme. Predstavte si, že by bola Banská Štiavnica trikrát krajšia, ako je, potom by sme ju mohli začať porovnávať s Českým Krumlovom.
Odporúčanie
Splav úseku Vltavy medzi Vyšším Brodom a Českým Krumlovom sme absolvovali za dva dni. Spali sme v kempe Branná a v kempe v Českom Krumlove. Tretí deň sme venovali už len doprave k autám a návratu do Bratislavy.
Splavy Vltavy a iných riek sa dajú pohodlne naplánovať v takejto vodáckej navigácii. Veľa nápadov a tipov na splavy nielen českých riek sa dá čerpať na tejto stránke.
Nami splavený úsek Vltavy odporúčam splaviť v máji alebo v septembri. V júni sa tam už začínaju geometrickým radom hromadiť masy ľudí. Je ich veľa a mnohí z nich sa nevedia slušne správať. No a cez letné prázdniny sa rieke celkom určite treba vyhnúť.
Viac fotiek z Vltavy ale aj z iných splavených riek zdieľam aj na Instagrame, kde ma môžete nájsť v profile: valec_in_kayak
