Prológ
„Maďari sú priateľskí ľudia. Ale Čechov nemajú radi. Sú presvedčení, že ste ich obrali o Slovensko,“ snažili sme sa ešte v aute zneistiť českého kamaráta. Majiteľ vozidla s pražskou ŠPZ-kou sa následne rozhodol parkovať v zamknutej záhrade penziónu v Štúrove.
Štvrtok
Traja muži nasadli do dvoch nafukovačiek oproti Ostrihomskej katedrále. Ostrihomský biskup v stredoveku korunoval uhorských kráľov. A možno aj potom, ak Turci dovolili. Význam mesta som Pražákom priblížil prirovnaním k Olomoucu v Českom kráľovstve. Ostrihom (maď. Esztergom) určite stojí za prezretie.
Za mestom smeruje Dunaj medzi pohorie Burda (SK) a Kováčovské kopce (HU). Vytvára meandre a naozaj peknú panorámu. Problémy na veľkých riekach zvykne robiť vietor. Našťastie fúkal od chrbta. Stačilo zdvihnúť ruky s pádlami a šlo to samo. O pár kilometrov sme definitívne opustili Felvidék.
Piatok
Prebudenie v nejakom hoteli vo Vyšehrade (maď. Visegrád). Turistické mestečko na brehu Dunaja. Nad ním na kopci hrad, kedysi úložisko uhorských korunovačných klenotov. Tie teraz stráži ochranka za sklom v budove parlamentu v Budapešti. Pevnosť nad Dunajom tu dávno predtým mali aj Rimania. Strážili tu svoju Limes Romanus. Výlet na hrad si netreba nechať ujsť.
Za Vyšehradom sme sa držali pravého brehu. Hneď za ním Dunaj rozdeľuje dlhý ostrov. Slovo dlhý znamená 34 kilometrov. Prakticky až po Budapešť sa poplavíme v pravom ramene rieky. Bez veľkých lodí, no stále poriadne široký Dunaj je tu pomalý. Vietor sa otočil a dnes musíme pádlovať proti vetru. Berieme to športovo. Doslova.
Kotvíme asi kilometer nad centrom mestečka Svätý Ondrej (maď. Szentendre). V rukách máme 21 kilometrov proti vetru. Pred sebou skanzen kempu. Vrátane posádky ho zmrazili v roku 1978 a teraz na jar znova rozmrazili. Zdá sa, že len pre nás. Sme tu jediní hostia. Sezóna sa vraj ešte len začne.
Nerozumejú nám ani slovo, ale otvárajú zadnú bránu a pomáhajú vniesť člny do kempu. Bývame v domčeku postavenom na štyroch koloch.
Návšteva centra mesta nás prekvapila. Sv. Ondrej má naozaj výnimočnú atmosféru. Priam stredomorskú. Starobylé uličky, galérie, koncertné sály, kvalitné reštaurácie na dunajskej promenáde. Koloniálny štýl.
Sobota
Dnes to bude hračka. Prúd pod Svätým Ondrejom sa zrýchľuje. Pred sebou máme len 14 kilometrov. Tesne pred koncom ramena ešte kotvíme v plávajúcej csárde. Z Budapešti sem chodia na bicykloch celé rodiny, a vlastne aj na kajakoch a kanoe. Vodáctvo je v Maďarsku športom číslo 1. Ale naozaj športom. Berú to vážne. My na nafukovačkách pôsobíme medzi stovkami závodných laminátiek a plastoviek tak trochu exoticky.
Kotvíme na začiatku Budapešti na pravom brehu, v štvrti Római. Je tu hlava na hlave. Krásne počasie. Na webe nájdeme najbližší vyhovujúci penzión. Zavoláme, sfúkneme člny a o 15 minút sme tam. Nočný život. Budapešť. V nedeľu vlakom k autu do Štúrova.
Epilóg
Malé športové člny na Dunaj ísť môžu, ale musia uhnúť z plavebnej dráhy veľkým lodiam, ak nejaká práve ide. Času dosť, nechodia rýchlo. A nechodí ich zase až tak veľa. Ich plavebnú dráhu vytyčujú bóje. Užite si vlny, ale pozor na pontóny. Od nich ďalej.
Tabuľkovo je Dunaj ZW (ZWC), čiže dobre čitateľná, tečúca voda bez perejí. Jazdiť na ňom však treba rozumne. Bez alkoholu, v rozumnom oblečení a obutí. A v plávacích vestách. Sú fešné, ochránia aj proti vetru a človek nikdy nevie... Tu sa chyby trestajú. Pripomenul nám to dva týždne pred naším splavom kamarát Martin. Bol to jeho posledný odkaz. A my sme ho počuli.
