Slovom 'Alpy' pomenúvam blízke horské skupiny Grossvenediger či Karwendel-Hauptkette v severovýchodnej a centrálnej časti 1200-kilometrového pohoria. Inak povedané - s Tatrami porovnám kvalitu služieb v rakúskych a bavorských horách.
Nie, nie som hejter
Hneď na začiatok uznávam, že kvalita služieb pod Tatrami sa za ostatných 15 rokov výrazne zvýšila. Využitie služieb miestnych podnikateľov už nie je traumou. Niekoľko postrehov však mám. Aby pri čítaní blogu nezostávala trpká pachuť v ústach, umiestnim sem pár pekných fotiek.
1. Verejné služby
Ako hosť v Alpách nemusím v lete platiť za verejné autobusy, lanovky, kúpaliská alebo za parkovanie. Je to odmena za to, že som zaplatil ubytovaciu daň 2,80 €/os./deň (konkrétne v Stubaii).
Niečo podobné je vo väčšej či menšej miere v každej alpskej oblasti. V Hornom Bavorsku napríklad turistov po hrebeňovke autobus odvezie naspäť k ich autám na východzie parkovisko.
Ako je to v Tatrách? Kartu výhod Tatry Card nedostanem. Musím si ju kúpiť za 3 €/4 €. Platí len tri dni. Odvezie ma s ňou niekto do Tatranskej Javoriny, ak mám chuť ísť napríklad do Javorovej doliny? Nie. Musím si pekne zaplatiť autobus miestnej sprivatizovanej SAD-ky.
Iný autobus ma za kartu síce odvezie, no maximálne do popradského aquaparku. Tam už na mňa čakajú registračné pokladnice. Karta-nekarta. A parkovné v tatranských osadách? Tatranské parkoviská sú podnikateľskou aktivitou lokálnych podnikateľov, nie verejnou službou samosprávy.
2. Doprava
Alternatívu k autám mali v Tatrách plniť najmä električky a vlaky. Ako to funguje? Pozrime sa.
O 07:30 dojedám raňajky vo Veľkej Lomnici. Prvý možný spoj mi ide o 08:51 (!). No nie smerom do Tatier. Ale do Bieleho Potoka. Tam musím prestúpiť na vlak do Popradu. V Poprade prestúpiť na rýchlik do Štrby. Zo Štrby zubačkou na Štrbské Pleso. O 10:10 som tam. Nikdy!
Tri studničky a Podbanské pod Kriváňom sú verejnou dopravou prakticky nedosiahnuteľné.
Ako je to v Alpách? Autobusy alebo vlaky premávajú zväčša v 20-minútových intervaloch. A premávajú logickým spôsobom - z dedín a osád, kde bývajú turisti, priamo na miesta, odkiaľ turisti začínajú kráčať. Keď šoférovi ukazujeme naše kartičky, usmeje sa a povie "Guten Morgen, liebe Gäste". Oni tam všetci vedia, že peniaze nosíme my im a nie naopak.
3. Turistika
Keď som niekde v Alpách, neviem si vybrať, na ktorý kopec vybehnem. Vo Vysokých Tatrách tento problém žiaľ nemám. Verejne prístupných tam je len sedem vrcholov. Tu však vidím nádej na spestrenie tatranskej ponuky ...pokiaľ viem, rokuje sa o sprístupnení niekoľkých nových chodníkov.
Tatranskú bilanciu, našťastie, aspoň zatiaľ zachraňujú vrcholy a doliny v Západných Tatrách.
4. Jedlo
Nie sme vo svete známi vďaka vľúdnosti k hosťom. Skúsenosť, keď ma čašník v Tatranskej Lomnici (Humno) privíta konštatovaním, že "tam hore ešte neni otvorené a tu dole je už plno", dáva tušiť, že Tatranci majú pred sebou ešte dlhú cestu.
Zlé služby sú asi daňou za nízke ceny. V Rakúsku stoja jedlá dva- až trikrát viac. Od 15 do 30 €. Prinesie mi ich usmievavá čašníčka často v (pracovnej verzii) tradičného kroja. Mimochodom, nie zriedka je to Slovenka na brigáde. Jedlá tam nie sú z polotovarov.
Ubytovanie
O ubytovaní som chcel písať tiež. A aj som napísal. No potom som si to po sebe prečítal a zistil som, že ubytovanie nie je dôvodom vyhnúť sa Tatrám. Toto je ten text:
Prázdninový byt - FeWo, Ferien Wohnung - v tirolskej dedinke našu rodinku vyjde na 94 €/noc + jednorazový poplatok za upratanie 25 €. Na hornom poschodí sedliackeho domu s veľkým balkónom priamo pod štítmi. Všade drevo a kvetiny. Dve izby, kúpeľňa, kuchyňa s jedálňou. Všetko plne zariadené od kávovaru po umývačku. Záhrada má udržiavaný/kosený trávnik, hojdačku, pieskovisko.
Ako je to pod Tatrami? Ja viem, do veľkej miery je to spôsobené históriou osídľovania, ale veľké sedliacke domy tam nenájdeme. Mojím preferenciám sa najviac podobajú pekné penzióny. Na webe som našiel jeden taký v Tatranskej Lomnici. Ak dobre pozerám cenník, tak dvojizbový apartmán je za 80 €/noc. Čiže lepšia cena ako v Alpách. A vyzerá to fakt že pekne. Aj s herňou pre deti. Chybičkou krásy je len kuchyňa bez rúry.
