Dnes násčakali dve lokácie. Autobus a ŽST Petržalka. Jedna zábavnejšia ako druhá. Autobusčíslo 99 bol rezervovaný iba pre nás. Ak sa pýtate koľko členov štábu tak všetci. Za seba môžem povedať len toľko, že to bolo rozhodnepríjemnejšie ako ranná špička. Dnes bol hviezdny deň, lebo do autobusu malinastúpiť okrem Maťa Landla aj Táňa Kulíšková a Roman Pomajbo. Naposledného z nich sme sa obzvlášť tešili. Vo filme hrá bezdomovcaa sľuboval, že príde so začierneným zubom. Aké bolo našesklamanie/prekvapenie, keď prišiel dohladka vyholený civilný Roman Pomajbos dokonale bielym chrupom ako vždy! Pomóc! Čo teraz? Roman však nášproblém vyriešil v duchu low budget. Zmizol na štyridsať minút ku svojmukamarátovi maskérovi a keď sa vrátil padli sme na zadok.
Romanovavlastná tvorba sa prejavila, keď si polial rozkrok minerálkous argumentom, že on bude ten došťatý bezdomovec.
Služobnájazda autobusom číslo 99 po celej Petržalke bola jednoducho divoká. Robili smedosť rýchlo, najmä preto, že bolo neuveriteľne horúco. Situácia bola: RomanPomajbo ako bezdomovec obťažuje Táňu Kulíškovú, ktorá hrá maminu Miša.Z nechutnej situácie jej takmer hrdinsky pomôže Maťo Landl, ktorý hrá vofilme Petrovho otca.
A tupráve prichádzame k no budget cameo úlohám. Ako komparz sa v tejtoscéne objavíme snáď všetci spoza kamery: Ja napríklad ako študentka, ktorá sičíta knihu (po bližšom pohľade scenár samotného filmu!), a fotogenickýscénograf Erik ako znechutený cestujúci.
Čo smenedomysleli bolo, že autobus mal skutočne označenie číslom 99 aj zvonku. Pretosa stávalo, že sa za nami rozbehli ľudia zo zastávok. Najviac ma mrzela panis nákupnými taškami. Nezastavovali sme. Prepáčte, boli sme to my, filmári.
Na ŽSTPetržalka nás čakal obraz lúčenia. Chalani Peťo a Mišo sa mali rozlúčiť soZoltánom. Paradoxné bolo, že podľa materiálu, ktorý sme už mali natočený sas ním ešte nezoznámili. Áno, natáčanie je paradoxná vec – chronologicky sanetočí nikdy.
Zoznámenie bolonaplánované niekde na konci natáčania. Okrem bežnej premávky sme bojovali ajs okoloidúcimi miešačkami. Nielen obrazovo, ale aj zvukovo.
Asinajčastejší zdroj humoru a konfliktov tohto natáčania stále vyplývaz komunikácie režiséra a jednej z hlavných postáv Peťa resp.Števa. Ich nikdy nekončiaci dialóg na tému: Akú mám motiváciu v tomtoobraze? vyzeral dnes takto:
Ale stáleplatí a dnešok to len potvrdil, že Viktor má jednoducho šťastie. Aj keďoňho musí vytrvalo bojovať aj keď musí na ostatných tlačiť, aby to nevzdávali(a, že sme zajačie úmysly mali všetci). Stále mu vďaka jeho tvrdohlavosti vychádza neuveriteľne veľa vecí.
Hláška nadnes:
„Kamarát mi poradil, že keď v nocinemôžeš zohnať taxík, zavolaj si ho na meno Tomáš Maštalír a do desiatichminút je pri tebe.“
©Števo Martinovič
PS: Dnes somsa dozvedela jednu dosť zaujímavú vec. Odhalila som, prečo ass. zvuku vrtiariťou. Táto takmer baletná póza je vraj najmenej namáhavá, keď máte nad hlavouzvukársku šibenicu. (foto nabuduce)
