Ako som už spomínala: zneužívanie širokého okruhu príbuzenstva v no budget filme je prakticky folklórom. Rodina Pavlovičovcov obetovala tlačiareň. Nechali nás v nej bačovať jak na opustenom salaši. V cameo úlohe sa dnes objavil Peter Šimún - ako sok Maťa Landla v láske. Ich vzájomné iskrenie naozaj bolo "na zamilovanie" dobré. Pre ochutnávku aspoň fotka:
A čo my za kamerou? Žabomyšie vojny na chvíľu ustali a zdá sa, že na piaty deň sa z nás stala rodina. Pýtať sa ako sa kto má a čo práve robí už bolo zbytočné. Spájalo nás oveľa viac: film.
Zo mňa - z ass. réžie - sa stala dokonalá stenografka (a možno aj grafomanka, ale to už ide s profesiou). Zmysel mojej existencie v tomto štábe našiel tajomný pán za počítačom. Áno, aj takého sme mali. Bol to Stereo - inak aj strihač Veľkého rešpektu. Každý deň naberal a triedil materiál, ktorý sme nakrútili. A v jeden z tých dní zdvihol telefón a zúfalo mi vraví: Prosím ťa, nemôžete zapisovať, čo sa natočilo? Lebo ja už v tom začínam mať chaos. A tak sme sa teda dopracovali k tej stenografickej časti mojich povinností. Teraz už viem zodpovedne zhodnotiť, že k povinnostiam ass. réžie patrí: vrieskať a zapisovať - opakujte až do skončenia natáčania! Súpis záberov vyzeral takto:
18.7. 13. den natacania
13. obraz
1/ Peto + Miso 1-3
2/ Danka 1-ok
2
3 - ok rezia
4 - ok kamera
3/ cez Peta a Misa na Danku - 1 - 2 - pokazena
- 3 - 4
- 5- pokazena
- 6 - ok
4/ Dankin protipohlad 1
2 - opakovany kvoli sibe
3
Ku koncu dnešného blogu som zvedavá, či je tu vlastne niekto, kto je zvedavý na tú premiéru.
