Travesty šou

Do literárneho sveta Uršule Kovalyk sme vstupovali s tým, že bude celý o ženách. Ale v tomto prípade - o ženách, ktoré „nešustia papierom“, cítia, vnímajú, zrkadlia svoje vnútro. Nikde nie je nasilu vtisnutý „testosterón“ v kontraste so ženou a vedomie ženskej nadradenosti sa tu razom stráca. Autorka tejto prózy tak dokazuje, že nepotrebuje stavať ženu do rozličných póz „ženy - trpiteľky“. Kovalyk servíruje svoje hrdinky - manželky, „single“ aj tínedžerky, ktoré bojujú s nespokojnosťou voči vlastnému životu. Jej ženy túžia po zmene stereotypného života, túžia byť nachvíľu niekým iným, premeniť sa, odísť, zmiznúť. A tak naozaj miznú – v dažďovom pralese, cirkuse, vzťahmi s nereálnymi bytosťami unikajú z reality. Chuť byť niekým alebo niečím iným je taká silná a emotívna, až vám vyráža dych. A často ho nahradzuje úsmev a vtip. Keď svojím postavám „vdýchne“ život už nepozerá na morálku, logiku a „normálnosť“, následkom čoho sú nečakané situácie a zaujímavé motívy, niekedy vydarené, iné o čosi menej (rozprávanie troch sestier o tom, či ich matka ležiaca na smrteľnej posteli zažila vôbec niekedy orgazmus). Kdesi uprostred týchto sietí vzťahov ženy a Života sa odráža autorkina fantázia. Tá je hravá, dôvtipná, často abnormálna. Fantázia Uršuly Kovalyk nemá hraníc, často nabúrava logické princípy, čo sa v konečnom dôsledku javí ako dvojsečná zbraň. Kým na jednej strane príbehov sa oná fantázia dotýka len veľmi jemne (Pes v Chladničke, Lilith), aby vás potom zvalvcovala úplne. Životný (a manželský) stereotyp Ágnesy Mickievičovej sa v noci premieňa na dobrodružstvo, z kúpelne sa stáva dažďový prales a tento motív je prinajmenšom zvláštny. Takisto aj príbeh Eleonóry v cirkuse, ktorá sa stane atrakciou a toto útle žieňa sa premení na šelmu, správa sa a vrčí ako šelma. Deň alebo noc „po“ je však vždy návratom do (trpkej)reality. Druhý umelecký počin Uršule Kovalyk je rozhodne iný, než by sme(možno)čakali. Už pestrofarebná obálka s výstižným názvom v nás evokuje čosi trochu poburujúce, trochu erotické, hravé. Presne taká je aj próza Košičanky, ktorá sa celý život skrýva za pseudonym - písať pod pseudonymom vraj pre ňu znamená písať slobodne.