Telekomunikačné siete
V Škandinávii boli vždy na vysokej technickej úrovni – rozľahlé územia, drsné podnebie, hory a dlhá zima ovplyvnili fakt, že mobilné technológie sa v tomto regióne dlhodobo rozvíjali a určovali trend vo svete. Nie inak to je aj v Nórsku – signál takmer všade, voľné wifi siete sa ponúkali úplne automaticky. Samozrejmosťou bola aj v autobuse, ktorým sme cestovali, a každé sedadlo malo k dispozícii USB port. Ale inak sa mi zdalo, že napriek pokrytiu netrčali antény na každom rohu. Ono to súvisí s ďalším aspektom – ekológiou a ochranou prírody alebo jednoducho citom a vkusom všeobecne.
Ekológia
Je totiž pre Nórov nie fráza, a už vôbec nie hlavne dôvodom žiadať financie. Oni sa ňou riadia a je to vidieť. Či skôr nevidieť – v mestách, ale ani v horách a na turisticky exponovaných miestach nenájdete odpad, špinu či divoké skládky. Všade čisto a poriadok. Plastové fľaše vykupujú za symbolický poplatok a možno aj preto sa nepovaľovali všade. Nórsko využíva elektrinu najmä z vodných zdrojov a všade vidíte elektromobily. V krajine sa predalo v posledných rokoch viac elektromobilov ako áut so spaľovacími motormi. Aj vďaka vládnej finančnej podpore programu elektromobility.

Životná úroveň
Nórsko má vďaka ložiskám plynu a ropy objaveným koncom 60. a v 70. rokoch minulého storočia vysokú životnú úroveň. Ťažba ropy a plynu v Severnom a Nórskom mori priniesla aj nutnosť riešiť ekologické riziká, ale Nóri aj túto úlohu zvládajú.
Liberálna krajina a silný sociálny systém
Všimnete si to na každom kroku. Nielen vďaka cenám v obchodoch a službách, ktoré sú jedny z najvyšších vo svete. Uvedomíte si množstvo cudzincov – fakt, že množstvo ľudí, žijúcich v Nórsku, sa v krajine nenarodilo. V Osle až tretina obyvateľov. Napriek tomu sa cítite bezpečne, mňa osobne rušili iba rumunskí organizovaní žobráci a jednoznačne sa dali rozoznať aj ruskí turisti. Veľkorysý sociálny systém asi niektoré skupiny celkom zneužívajú, ale Nóri si z toho – s výnimkou krajnej pravice – zjavne nerobia ťažkú hlavu. Nakoniec najmä v obchodoch a reštauráciách som stretol aj viacerých pracovníkov zo Slovenska a človek ich rozozná, až keď utrúsi pár slov v slovenčine. Z jednoduchého dôvodu – v práci sa od nich vyžaduje výkon...
Poľnohospodárstvo a lokálne produkty
V Nórsku je pomerne málo poľnohospodárskej pôdy. Horské svahy sa využívajú hojne ako pasienky a krajina je závislá od dovozu potravín. Asi preto som mal dojem, že miestni využívajú každý kúsok vhodnej pôdy. Úhľadné záhradky, zemiakové políčka, zeleninové hriadky, ale aj horské lány s jahodovými záhonmi mi pripomenuli našich rodičov a starých rodičov, ktorí sa vždy snažili dopestovať si vlastnú úrodu. Nóri tak robia tuším dodnes a ponúkajú množstvo domácich a regionálnych produktov. Možno menej sedia na zatrávnených dvoroch pri opekačkách ako nejeden moderný slovenský obyvateľ dediny, ktorý si radšej všetko kúpi v obchode a užije si každý svoj okamih voľna presne tak, ako mu vymýva mozog konzumne ladená reklama.
A ešte jeden malý postreh – v Nórsku sa neboja veci meniť k lepšiemu. Potvrdila mi to aj plavba loďou po Nærøyfjorde, kde som takmer nepočul motor, až som pochopil, že sa plavíme najmodernejšou elektroloďou. To sú jednoducho Nóri – naplánujú športovú halu, cestu, tunel, mestskú operu a podarí sa im to za kratší čas, ako bolo plánované, a peniaze ešte voči plánu aj ušetria (!?).
A tu sme pri tých rozdieloch, ktoré ma najviac zaujali
Nóri svoju životnú úroveň evidentne nepotrebujú predvádzať a dávať najavo, ako je to také časté na Slovensku. Úhľadné, vkusné drevené domčeky nie sú žiadnymi výstavnými palácmi, ktoré by mali obdivovať všetci susedia.
Praktické, pohodlné a účelné – to áno, ale zbohatlícke vystavovanie vlastnej nafúkanej malosti na obdiv je im cudzie. Ba čo viac, považuje sa za priam neslušné a hlúpe(!).
Iba malosť sa potrebuje nafukovať – aby bola väčšia.