Aaaaale, poznáme sa, pomyslel som si. Teba alebo veľmi podobný model som pred pár týždňami videl na telekomunikačnej výstave, fotí sa s tebou aj premiér, bohaté manželky si s tebou tiež robia selfíčka a deti sú nadšené, lebo si taký veľký ako ony.
Pred piatimi rokmi som v Južnej Kórei navštívil vývojové centrum koncernu Hyundai/Kia Motors v Soule. Pri vstupe sme museli odovzdať ochranke všetky fotoaparáty a mobilné telefóny. Aby sme ani náhodou neodfotili nič, čo nie je dovolené.
Ukázali nám plne robotizovanú výrobnú linku, kde množstvo robotov natlačených nahusto v priestore v úžasnom montážnom tanci montovalo, zváralo a kompletizovalo časti vozidiel. Vyzerali, že sa v rýchlych prepletených pohyboch musia už-už zraziť, ale ony bez problémov a kolízie plynule fungovali. V susednej hale zasa sedeli desiatky testovacích robotov, ako vystrihnutých z filmu Ja, robot. Slúžili na testovanie bezpečnosti jednotlivých modelov áut vrátane crash testov a miestny inžinier nás informoval, že cena jedného sa pohybuje okolo milióna dolárov – podľa množstva a zložitosti konštrukčných komponentov a senzorov.
Predstavujem vám vášho nového kolegu – priemyselný robot typ XY2030. Je drahý, ale nepotrebuje prestávky na obed, kávu či cigaretu, neštrajkuje, neunaví sa, nechodí na toaletu ani dovolenky, nesťažuje sa.
Toto je blízka slovenská realita. Môže sa odohrávať vo väčšine automobiliek či v montážnych halách subdodávateľov. V ktorejkoľvek prevádzke, kde ešte dnes montážne práce vykonávajú zväčša ľudia.
Máme sa na Slovensku obávať, že nás roboty pripravia o prácu a živobytie? Áno aj nie. Uplatnenie robotov pri vykonávaní monotónnej, ťažkej práce je prínosom a humanizuje jednotlivé etapy výroby.
Ak by sa však haly plné pracovníkov zrazu zmenili na ľudoprázdne priestory obsadené robotmi, bude to mať vážne dosahy na zamestnanosť. Ale ono to nejde až tak rýchlo. Robotické linky treba navrhnúť, namontovať, testovať, spustiť skúšobnú prevádzku, potom servisovať, udržiavať a najmä riadiť. Je to práca pre ľudí. Vysoko kvalifikovaná, odborná, s významnou pridanou hodnotou. A to je príležitosť. Od výskumu až po servis.
Takže je to na nás všetkých – využiť všetky možnosti na Slovensku, aby sa rozvíjali inovatívne odvetvia v ekonomike a výrobe. Súkromný sektor svojou životaschopnosťou už prezentuje prvé výsledky a za tým sa pomaly rozhýbava štátny aparát. Ak by som mu však mal dať prvú prioritu, apeloval by som na vzdelanie a vzdelávanie. Od inštitucionálneho až po celoživotné. Nie je pred nami ľahká cesta, ale myslím, že je v súčasnej výrobnej štruktúre krajiny jediná.
No a ešte k tej banke a robotu: Pomoc , ktorú som v potreboval, mi vedel zatiaľ poskytnúť iba človek. Ale pobavil som sa.
