Od rána som stál pred obchodom na druhej strane ulice, čakal som s mnohými ďalšími, kedy otvoria, aby som kúpil chlieb, múku, olej... Bolo to zrazu čosi vážne uprostred leta a detstva. August 1968 priniesol vojenskú silu, tanky, ktoré tu zostali viac ako dvadsať rokov, dusno, ktoré potlačilo aj nádeje upreté na slobodný svet.
Ten všeobecný pocit odporu som pochopil aj ako desaťročný. Bratranec s kamarátom v noci odmontovali smerovú tabuľu na križovatke a nahradili ju vlastnoručne vyrobenou s nápisom Moskva. Brat dostal v škole jedničku za slohovú prácu na tému „Okupácia Československa“. Po čase vojenská a mocenská sila zvíťazila, krok za krokom šliapala po nádejách a aj po tých, ktorí sa ich nevzdali. Učiteľa, ktorý dal v túžbe po slobode deťom písať ten pamätný sloh, vyhodili. Ešte rok na to sme pri televízore sledovali let Apolla 11 a pristátie na Mesiaci, ale postupne také programy vytlačili prvomájové a vojenské prehliadky z Moskvy.
Časy sa zmenili. Ale nenamýšľajme si, že nás záujmy mocných obchádzajú. V dobe internetu a rastúcej hodnoty informácií sa ani dnes veľký medveď nevzdáva. Metódami hybridnej informačnej vojny sa snaží udržať si tradičnú sféru vplyvu. Trollovia, hejteri, hoaxy, sponzorované diskusné skupiny, alternatívne združenia, spolky, portály, politické združenia a takmerstrany nespia.
Veď je toľko možností ako využiť silu informácií, zaručených správ, dezinformácie a manipulácie.
Aj mnoho, nie hlúpych ľudí, sa nechá nachytať, informovať, ovplyvniť, pomýliť, či priam zmanipulovať. Internet je dobrý sluha a aj dobrý pán. Možno cezeň aj rozkázať vetru a dažďu ako si to súdruhovia donedávna želali.
Dnes mám o 48 rokov viac, ale tá spomienka je dodnes živá. Stojím medzi dospelými v rade a počúvam ich obavami zastreté úvahy: „Bude vojna...“ Našťastie nebola. Ale nezabúdajme. Aspoň preto, aby naše deti nemuseli vnímať obavy, ktorým celkom nerozumejú. Informačná vojna aj tak prebieha, hoci internet je v tom nevinne. To len niektoré informácie je dobré radšej si poriadne preveriť.
