Taliani sú Taliani a my sme my. Čo oni môžu, my nechápeme. A čo zaujalo mňa? Toto: môžete to použiť pri vašej ceste do mesta miest, alebo to vygumovať, pokrčiť a odhodiť. Je to len časť „nástrah", ktoré na našinca číhajú keď sa ocitne v meste, do ktorého vraj vedú úplne všetky cesty. Ak ste v Ríme dlhšie, už vám tie nástrahy neprídu ani trochu zvláštne a dokonca sa vám zapáčia. Nebudem tu kvákať o Talianoch a ich priateľstve, otvorenosti, srdečnosti, kultúrnych pamiatkach, či iných skvelých veciach...
Ale také kakajúce holuby nemáme. Sedíte si v kaviarni (vlastne na terase kaviarne, vlastne to ani nie je terasa) a holuby vám kakajú rovno na hlavu. Oni dokonca prilietajú, sadajú si na stoličky, na stoly a hľadajú niečo dobré pod zub. Je to taká hra - poletujú medzi hlavami a hostia uhýbajú, spolu s čašníkmi ich odháňajú, vytrvalo, akoby za to mali obe strany nejaké zvláštne príplatky:-) Holuby sú odolné a skúšajú to napriek tomu znova a znova. Ak to chcete zažiť, posaďte sa do kaviarne „Farnese" blízko známeho Campo dei Fiori. Tá káva fakt stojí za to!
Apropo káva - treba povedať, že Taliani sú veľmi vynaliezaví a stoly pred reštauráciami či kaviarňami rozkladajú takmer všade: v kopci, v miniuličkách, na chodníkoch, na cestách, vôbec im pritom nevadí, že sú často nakrivo a hosťom sa po nich šmýkajú taniere a poháre. Sme predsa v Ríme a nikomu takéto veci nemôžu vadiť:-)! Ak si chcete dať v reštaurácii len kávu, môže sa stať, že povedia „NIE! My sme reštaurácia! Musíte si objednať aj jedlo!" Ak si už objednávate jedlo a chcete napríklad pizzu na polovicu s dvomi taniermi, môžu povedať „NIE! To nerobíme, musíte si objednať dve!" Ale to nevadí, sme v Ríme a tu je všetko možné:-)! Objednané drinky či jedlo milí čašníci často nenosia na stôl pre všetkých naraz, ale postupne. A tiež nebuďte prekvapení veľkosťou (napríklad talianske presso vám donesú v minišáločke, v štamperlíku, je ho síce za náprstok, ale je skvelé, ak nie najlepšie na svete. Mimochodom, ak chcete kávu s mliekom, tak nehovorte „with milk" alebo „con latte"- to nepochopia. Káva s mliekom je „macchiato" - mlieko je už v nej (vyslovuj „makkiáto", nie mačáto per favore ako ma raz presviedčal jeden milý čašník v Bratislave, ktorý mal pocit, že je úplne taliansky!) Pozor! - nápoje a vlastne aj sladkosti a zákusky majú rozdielne ceny, podľa toho či si ich dáte vnútri v bare, alebo vonku na „terase".
A potom sú tu milé príhody: Minule sme si chceli dať s amikou (amica - kámoška) kávu, ale už zatvárali. Keď videli sklamanie v našich očiach, povedali, že nám ju predsa len urobia. Keď sme dopili a chceli zaplatiť, ospravedlnili sa a poprosili nás, či by nám nevadilo, keby nás na ňu pozvali, lebo kasa je už zatvorená. Takýchto milých príhod zažívam čoraz viac:-)!
Ďalšia vec, ktorá môže našinca prekvapiť je doprava a veci s ňou spojené. Taliani jazdia úplne ako Taliani - trúbia, pokrikujú, pískajú, prudko brzdia, prudko sa rozbiehajú, všade prítomné sú ich vespy, alebo motorina - teda motorky, skútre a podobné. Trúbenie však neznamená arogantnosť či hnev! Trúbením si signalizujú, púšťajú sa z pruhu do pruhu, upozorňujú, že idú odbočiť. Ten druhý odtrúbi späť, čo znamená, že ho púšťa, uvoľňuje mu cestu a že ho chápe. Stalo sa mi už aj to, že som išla nič netušiac po ulici a v tom opodiaľ odbočovalo auto. Šofér sa dokonca vyklonil z okienka aby zakričal „Bellaaaa!!!!" (ta zabijem sa, keď som skvelá?), pričom mal potom problémy zaradiť sa do pruhu a nabrať správny kurz:-). Tak takýchto príhod tiež zažívam stále viac:-(!
Keď sme už pri doprave, tak spomeniem aj čerpacie stanice - nie sú také ako u nás, veľké, so širokou ponukou služieb, jedla, autodoplnkov, autoumyvární a podobne. Tieto (najmä v centre) sú skryté, nenápadné. Čo ma najviac šokovalo, je úplne bežné, že popri tankovaní vodiči veselo fajčia, v celom priestore pumpy a nikoho to netrápi. Sme predsa v Taliansku:-)!
Keď už píšem o skrytých pumpách, tak spomeniem aj ukryté supermarkety - tie v centre, o ktorých vedia väčšinou len domáci, pričom sú oveľa lacnejšie. Napríklad za 2 litre vody v nich zaplatíte len pár centrov, v kioskoch v centre a najmä u pouličných predavačoch aj pár eur a to len za pollitra. Nebráňte sa preto a opýtajte sa domácich kde je „supermerkáto", radi vás nasmerujú.
Ak potrebujete použiť MHD, tak nečakajte, že na zastávkach uvidíte presné časy odchodov autobusov, električiek či metra (vlastne v prípade metra je to iné - tam je vždy napísané o koľko minút príde ďalšie, väčšinou sú to 4 - 6 minút, maximálne). Busy a električky však majú uvedené len všeobecné časy: napr. od 8.00 - 24.00. Ale dlhšie ako 15 minút sa na ne nečaká, takže: Zachovajte paniku, sme v Ríme:-)!
Chcete sa ísť okúpať k moru? Alebo radšej priamo do neho? Choďte! Je to úžasnééé! Bežne sa ale stáva aj to, že pri vstupe na niektoré pláže sa platí vstupné, na väčšine z nich však vôbec nie. Preskúmajte situáciu a potom sa rozhodujte! Vstupy na pláže sú blízko seba, pohodlne sa k nim dostanete autobusom, ktorý zastavuje takmer každých 50 metrov.
A ešte...
Keď vám v autobuse alebo na ulici niekto poriadne skríkne do ucha, tak sa neľakajte, to nie vám, to on s niekým len telefonuje, alebo kričí na kamaráta na druhej strane cesty. Ak vám budú liezť na nervy japonskí a iní turisti, rozťahaní po celom chodníku tak, že ledva prejdete, zachovajte chladnú hlavu a prechádzajte pomedzi nich hlava - nehlava, vrážajte do nich a vychutnávajte si to! Keď vás budú obťažovať Taliani, (najmä baby) odporúčam moju fintu: začnem na nich hovoriť po čínsky, po kórejsky alebo po japonsky (nikdy predtým som netušila, že tieto jazyky tak bravúrne ovládam), zaberá to stopercentne! Rovnako to môžete použiť v prípade neodbytných pouličných „žobrákov či bezdomovcov a umelcov spievajúcich v metre či v električkách keď za vami s vydieračským pohľadom a štrngotajúcim papierovým pohárom z Mekáča prikvitnú!:-)Neodporúčam to však ak vás budú baliť Číňania, Japonci či Kórejci:-).
No čo vám budem hovoriť ...Taliani!
P.S. Ale aj tak je to úplne skvelé!
