„Základná vec je vymyslieť „zaujímavý" príbeh a si na najlepšej ceste vyskúšať si ako sa dá do správ dostať čím väčšia sprostosť" - dozvedám sa a kamarát pokračuje: „Ako hovorím, čím väčšia sprostosť, tým väčšia šanca dostať to do správ. Chcel som si vyskúšať či je to naozaj možné a potvrdilo sa mi to, čo som si myslel - teda ako to celé funguje."
Na odkazovači televízie s tipmi nechal odkaz, že v lese za Hornou dolnou pri prechádzke videl diviaka nevídanej veľkosti, ktorý bol agresívny a mohol byť veľmi nebezpečný a tak si treba dávať veľký pozor keď pôjdete do lesa napríklad zbierať huby (nebol to presne tento príbeh, trochu som zamenila postavy, ale v podstate išlo o úplne identický typ príbehu, ktorý televízii ponúkol).
Čo nasleduje: kamaráta okamžite kontaktujú z televízie a chcú s ním urobiť reportáž. Nahrajú s ním rozhovor, pričom ho nazvú „miestnym poľovníkom". Ten rozpovie ako videl diviaka, nadrozmerne veľkého, asi vo veľkosti koňa, ktorý bol agresívny a nebezpečný. K tomu natočia zábery lesa, anketu s pár ľuďmi, ktorí im „potvrdia", že niekedy skutočne mohli začuť zvláštne zvuky vychádzajúce z lesa, (na čo reportér dodá, že to boli iste zvuky obrovitánskeho diviaka) a príbeh hneď naberá na akčnosti a dôveryhodnosti. Reportér - vedomý si toho, že narazil na „bombový trhák", ktorým otvorí večerné správy ide ešte ďalej a osloví poľovnícky zväz, ministerstvo pôdohospodárstva a ešte aj ZOO a všetci svorne potvrdia, že teoreticky by to bolo možné, aby sa v lesoch v Hornej dolnej, v týchto klimatických podmienkach vyskytoval gigantický diviak a že by skutočne mohol byť aj agresívny a tak by si občania v takom prípade mali dávať pozor. Aby som nezabudla, zábery na les sú zakaždým v reportáži emotívne podfarbené „mysterióznou hudbou", reportér zvolí napríklad niečo v štýle „Akty X".
Diváci si večer v správach ako úplne prvú správu dňa so zdesením pozrú reportáž s názvom „Gigantický diviak" a nasledujúce dni nehovoria o ničom inom. „Miestny poľovník Fero" ako jediný vie, že do hlavných večerných správ sa dostal úplne vymyslený príbeh, ktorý predbehne napríklad aj tak „žiadané" správy o skutočných vraždách, samovraždách haváriách či utopencoch a nevie, či sa má tomu smiať a či má nad tým plakať. Správam však už prestáva dôverovať. „A ty čomu veríš z toho čo kukáš? Veríš tomu, čo dávajú v správach?" - hovorí.
Epilóg: o týždeň neskôr telefonuje kamarátovi náš známy reportér s tým, že reportáž mala obrovský úspech, že zvýšila sledovanosť, že on dostal odmenu a že či by nemohli nejako vymyslieť pokračovanie, že by skrátka veľmi „potreboval" natočiť „Gigantického diviaka II." a navrhuje aj niektoré možnosti - napríklad o tom, ako sa snažia diviaka chytiť do špeciálnych sietí či klietok.
A kamarát opakuje: „Chápeš to, ja som sa s mojou historkou, ktorú som si vymyslel za desať minút dostal až do hlavných správ a predbehol som ľudí, ktorí skutočne vraždili. Všetky médiá sú také od veci. Čomu sa dá veriť? Tomu čo vidíš v správach?"
