...vsetkych veciach co mam rada.
Najprv by som pisala o sivom svetri, ktory som dostala od kamaratky v Amerike, lebo bolo zima a ja som mala so sebou len letne veci. A ten sveter som si tak oblubila, ze som v nom potom doma vzdy na jesen chodila a varila som si lipovy caj.
Potom by som pisala o maminych loksiach a makovych pirohoch a o tom ako by som ich ucila vsetkych varit - Drop pirohy into the boiling water one by one. Stir with a wooden spoon. Tiez o ocinovej omelete s kompotom a praskovym cukrom.
Tiez by som pisala o tom, ako spolu sedime na balkone, nohy vylozene na zabradli a kecame. Viem, ze Ty nefajcis holubok, ale teraz by si si so mnou zapalila a porozpravala mi vsetky novinky.
Moj dnesny blog by bol o hojdacke co vrzga, o pojde nad komorou, o vsektych mojich CDckach a oblubenych saloch, o zvoncekoch co u nas na terase zvonia vo vetre, o prutenych kosikoch v kuchyni, o fotke prastarkych z Kysuc, o spolocnych kavach na benzinke, aj o tom, ako sme spolu boli v Brne a o vela veciach, o ktorych pritom vobec nechcem hovorit.
Spomenula by som si tiez na basnicku, ktoru som sa naucila asi v tretiaku na zakladnej:
... A potom prisli na obed: prababka babka praded ded, zo dvadsat ujcov, dvadsat tiet, sestra i brat i zat i svat, za nimi stryko Saravat, za nimi Kugul Juldibaj, i Kadirgul i Sarambaj i Aminbek i Chalima, no skoro cela dedina...
Keby som dnes pisala blog, bol by plny tepla.
