Vierka totiž miluje čokoládovú zmrzlinu. Podľa nej nie je na svete žiadna lepšia zmrzka. Čo môže byť lepšie ako čokoládová? Raz išla aj s mamou a otcom a bratmi z výletu a zastavili sa na zmrzlinu. Ocko jej dal peniaze, aby kúpila sebe aj dvom bratom (ona je najmladšia) zmrzlinu, oni na ňu počkajú v aute. Všetci sa tešili a už sa im slinky zbiehali. Vierka bola tiež šťastná, lebo dostala dospelácku úlohu. Treba povedať, že má 6 rokov (myslím).
Vierka bez dlhého rozmýšľania hlási: Trikrát veľkú čokoládovú prosím! A už natešená beží k autu s tou najlepšou zmrzlinou. Aké bolo jej veľké prekvapenie, keď nad zmrzlinou všetci ohŕňali nosom. Vierkina najobľúbenejšia zmrzlina totiž im vôbec nechutí. Úplne na to zabudla. Oni chceli citrónovú, jahodovú a orieškovú. Vierka vtedy spoznala hanbu, takú zvláštnu, spoznala aké je to keď že vôbec nepomyslela na to, že im chutí iná zmrzlina, že napriek veľkej snahe im nedoniesla to najlepšie. To najlepšie pre nich. Ako 6 ročná teda vymyslela princíp čokoládovej zmrzliny: nie vždy to, čo je najlepšie pre ňu je aj to najlepšie pre ostatných. A tak sa tým riadi dodnes. A mne sa ten princíp veľmi páči.
