"Boronu? No dobre, tu mas, aha, dam ti takuto penazenku (prave som ju dostala od hostesky za to, ze som si objednala drink) a dam ti do nej to jedno euro, ale musis mi slubit, ze si to boronu kupis, hej?“ – „Jasneeee!“ – zakricala mala a utekala dalej...
Bolo to na plazi – slnko svietilo, piesok hrial a more bolo krasne priezracne. Chlapcek na plazi – hral sa s pieskom na brehu a hladal musle a kamienky... a moja kamoska sla do mora... Stala nad nim a vidi, ze ma krasnu morsku hviezdicu, hral sa s nou. Ona mu hovori, ze je velmi pekna a tak sa hrali chvilu spolu. Potom ho zacne trochu natahovat a zo srandy povie: „aka je ta hviezdica krasna, pocuvaj a nepredal by si mi ju?“ Odpoved ju vsak uplne zarazila.
Chlapcek sa na nu pozrel zadivenym a tym najuprimnejsim pohladom na svete a vravi: „Nie, ale ak sa ti paci, ja ti ju dam zadarmo!“
Nikdy v zivote sa nezahanbila viac ako prave vtedy...
V ten vecer sme sa presunuli do dalsieho baru, aby sme si dali kavu a vidime to iste dievcatko s velkymi kuceravymi vlasmi ako beha od stola ku stolu a zobre o drobne. Ked nas uvidi, nasiroko sa jej otvoria oci, usmeje sa a bezi ku nam naradovana s krikom.
„Toto je boronaaaa!“ – ukazuje nam obhryzajuc na grile opecenu kukuricu. „To som si kupila za to euro co ste mi dali!“
