Fotky ľudí

Rada si prezerám fotky ľudí. Portréty a momentky, najlepšie čiernobiele. Na to ako sú (sme) krásne zbytoční. Raz žili, ľúbili, bojovali, pili z pariacich sa šálok, strácali a trpeli, milovali sa surovo i nežne, ráno sa prebúdzali, smiali sa na neprístojnostiach, učili sa, a teraz- len sa bezmenne usmievajú, zachytený v momente minulosti, ktorý sa viac neopakuje. Celý život je spomienka.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Písala som si do zápisníka (hnedého, s rovnými čiarami, ktorý vonia za tlačiarenským strojom a škoricou) spomienky z víkendu a bola som šťastná, že sa udial život, sformoval práve do tejto konkrétnej podoby, že je to tam, zapísané v medzihviezdnej hmote časopriestoru a nikdy to už nebude inak. Možno nikto o tom nebude vedieť a raz si moju fotku prezrie osemnásť ročné dievča v šatách s veľkými hnedými očami, ktoré každé ráno píjava grepový džús a usmeje sa na výraze mojej tváre a priveľkej sánke a budem pre ňu jedna z tých neznámych existencií aj so všetkými svojimi smútkami. Takto je tvorený svet, má to zmysel.