
Písala som si do zápisníka (hnedého, s rovnými čiarami, ktorý vonia za tlačiarenským strojom a škoricou) spomienky z víkendu a bola som šťastná, že sa udial život, sformoval práve do tejto konkrétnej podoby, že je to tam, zapísané v medzihviezdnej hmote časopriestoru a nikdy to už nebude inak. Možno nikto o tom nebude vedieť a raz si moju fotku prezrie osemnásť ročné dievča v šatách s veľkými hnedými očami, ktoré každé ráno píjava grepový džús a usmeje sa na výraze mojej tváre a priveľkej sánke a budem pre ňu jedna z tých neznámych existencií aj so všetkými svojimi smútkami. Takto je tvorený svet, má to zmysel.
Dávajte si pozor na modlitby.. môžete byť lamedvavnik.
fotky z http://arabamolsamontgiymezdim.tumblr.com/