Bola raz jedna Mama...

Po úspešnom získaní vysokoškolského titulu v odbore stavebného inžinierstva sa už k svojmu umeleckému snu ani nemala čas vrátiť. Asi po roku práce vo vyštudovanom odbore sa pre ňu na ďalších dvadsať rokov stalo povolaním byť matkou. Dodnes nechápem to, keď vidím sedieť pri nedeľnom stole 8 zdravých detí a jej spokojného :) manžela, ako ich táto malá skromná žienka všetkých dokázala prijať s láskou do svojho života a priviesť na tento svet. A asi to navždy pre mňa ostane veľkým a úžasným tajomstvom. Často s obdivom hľadím na to, kde znova a znova nachádza silu, aby ráno pripravila chutné raňajky, stihla spraviť desiatu, dala do poriadku "rozbombardovaný dom" po našom rannom neskorom vstávani....A vždy, keď povie: "idem si od vás na chvíľu oddýchnuť", vtedy viem že jej kroky smerujú do kostola...A stíha ešte milión vecí až kým si večer neľahne do postele...p.sMilá Mama, dosť pochybujem že si toto niekedy prečítaš, lebo viem ako neznášaš počítače -podľa teba obrovský zabiják času. Chcem aby celý svet vedel, že ťa mám rada, aj keď to tak mnohokrát nevyzerá...( ale keď budem veľká a normálna, tak ti to poviem do očí a strašne silno ťa vyobjímam ) A ďakujem za každé ráno, keď ma s krížikom na čelo a bozkom na líce vyprevádzaš do školy.