Zo začiatku mala pocit, že nemusia všetci vedieť, že už je maturantka. Lebo zvyčajne sa stáva, že zvedavejší ľudia sa začnú vypytovať, čo ďalej, kam na VŠ, a podobne. A tú otázku "kam na výšku?" neznášala, a v prvom polroku posledného ročníka ju skutočne nepotrebovala riešiť. Teda, vlastne potrebovala, ale snažila sa jej vyhýbať najlepšie, ako sa dalo...Okolo marca, keď vytiahla zo skrine svoju jarnú zelenú vetrovku, a zistila, že tá stužka jej k nej celkom pristane, tak si ju tam hrdo prišpendlíkovala. Potom to už bolo v pohode. Len občas ju pobavilo, keď staré tety susedky neveriacky krútili hlavami, aké je už to dievčatko veľké...A niekedy sa jej páčilo, že sa môže hrať na dôležitú, keď išla ráno s malým bratom do škôlky... A potom týždeň, alebo dva stresov...veď o tom tu už písali mnohí... Ale je fajn keď je človeku na nič, a reve, ani nevie pre čo,a príde za ním nechápavo malý brácho, spýta sa, "čo ťa bolí, keď tak plačeš?", a samozrejme ti hneď prinesie svoje nové skvelé obrázkové leukoplasty, keby náhodou predsa len ten plač spôsobila nejaká krvácajúca rana...-proste malí bratia sú niekedy fajn... A potom tie neuveriteľné okamihy, keď človek v strese a panike ťahá z pomedzi tridsiatich otázok takmer tie najľahšie a odrazu smelo rozpráva trojčlennej komisii o lineárnych funkciách, rysuje na tabuľu trojuholník pomocou ozrutného kružidla, ktoré asi nikdy nedržal v ruke, následne rozoberá stavbu a rozmnožovanie húb, chronologicky zoraďuje a vysvetľuje literárne obdobia a objasňuje písanie veľkých písmen a iné gramatické záležitosti, ba dokonca spíkuje po anglicky o mestách a miestach...Zrazu odovzdáva kvety hlavnej predsedkyni komisii... a keď si po ďakovnej sv. omši potyká s triednou ( aj s inými vzácnymi ľuďmi :)) zistí že všetko je OK. Že doma treba doumývať sľúbenú kuchynskú linku, navštíviť starkých a prezvoniť rodičom, lebo mobilný operátor sa neteší s vami a kredit je stále už len na jednu sms.Napriek všetkým plusom aj mínusom, prebdeným nociam a prespatým vyučovacím hodinám, dnes len konštatujem, že byť maturantkou bolo naozaj fajn.
2. jún 2008 o 17:06
Páči sa: 0x
Prečítané: 971x
Bolo to fajn...
...hoci, zvyknúť si na nosenie zelenej stužky jej trvalo trocha dlhšie...
Písmo:
A-
|
A+






