„Vidíš to príliš ružovo.” ”Počkaj, keď prídu problémy.” “Jasné, že si v pohode, veď muž ti robí z domu, dobre spíte, nebývate chorí, nie si vo finančnom strese.” “Uvidíš, keď prídu ďalšie deti…“
Viem, že môj prístup k životu a materstvu niektorých triggeruje. Lebo veď v dnešnej dobe nie je normálne si tie dni úprimne užívať.
Týmto článkom nechcem nikoho presviedčať o tom ako a čo je správne, ale možno len ukázať, že žiť s radosťou je rovnako legitímne ako žiť v strese. A že ružové okuliare sú voľba, nie naivita.
Tretia časť Mama Moments, "od tej s ružovými okuliarmi", je tu.
Kto ma pozná, vie, že hľadám a vidím radosť v každodennosti, v obyčajných veciach, v maličkostiach.
Nepotrebujem Maldivy – stačí mi deka pri Draždiaku či Danubiana, kde to vyzerá takmer ako pri mori :).
Nepotrebujem Mercedes – stačí, že ma odviezol do centra Bolt. Šoféroval Ukrajinec (áno, tí, ktorí nám berú dobré slovenské joby), auto bez klímy, no pustil hity môjho mládí (Pink) a ja som sa cítila ako na EUBA chodbovici. Aj tam bolo v lete horúco a hrala nahlas hudba.
Nepotrebujem botox, ani umelé opálenie – hlavné je, že som zdravá a vrásky okolo očí od úsmevu na Mišinka sú vizážistickým doplnkom, ktorý neľutujem.
Nepotrebujem veľké gestá od Michala – teší ma spoločný čas: keď vyhrám (hoci sa to nestáva často) v Dueli na STVR, alebo keď sa smejeme na absurdnej postave Michaela z The Office, či sa vyberieme na výlety po Slovensku a Rakúsku. Teraz už aj Billu v Hainburgu považujem za výlet. :)
A Michal, ak to čítaš, aby si to nepochopil zle – drahokam, večera v nejakom Chateau a dovolenka mimo V4 ma potešia tiež. :)Ani pre Mišinka nepotrebujem značkové bodyčká – postačia tie Lupilu (rozumej z Lidla). Sú pružnejšie (to znamená, že po praní sa mi roztianu aj o číslo :), a tak menej protestuje pri obliekaní.
Prečo sa nestresovať?
To, že stresovať sa je nezdravé, všetci tak nejak vieme. Ako sa na to pozrieť trošku viac odbornejšie?
Nie je to tak, že len DNA rozhoduje o vzniku ochorení. Genetika má určitý vplyv (najnovšie štúdie uvádzajú len 25 %), no epigenetika rozhoduje o zdraví človeka nad úrovňou génov – a tú dokážeme pozitívne i negatívne ovplyvniť svojím správaním. Genetická výbava je pevne daná, ale životný štýl a prostredie ovplyvňujú, ako sa gény prejavia. Kľúč k zdravšiemu životu nemáme ukrytý len v génoch, ale aj vo vlastných každodenných voľbách.
Nadmierny stres v detstve alebo počas tehotenstva mení ľudský mozog, konkrétne časti spojené s emóciami aj rozumovými schopnosťami bábätka. Naopak, láskavé rodičovstvo dokáže pozitívne vplývať na detský organizmus. Rovnako je to vo výžive, „nature versus nurture“. Zdravá a vyvážená strava matky, nefajčenie a primeraná hmotnosť vo veľkej miere určujú vývoj bábätka, a to bez priameho zásahu do DNA.
Prirodzene, aj ja mám veci, pri ktorých idem z nuly na sto. No keď sa moje emócie vrátia späť do zálivu a nie sú ako rozbúrené more (toto trefné porovnanie používa Michal na moje “stavy”:)), tak si vždy poviem, že moje issues nie sú issues..
Keby som ci položila na váhu všetko, čo by ma mohlo včera vyviesť z miery “ponožky rozhádzané, sestrička nepríjemná, zásielka nikde, benefit zrušený, poznámky o výchove, úradníci nespolupracujú, ceny rastú….” a proti tomu jeden deň na Ukrajine či jeden deň v chorobe, viem, že vždy si radšej vyberiem naše malé každodenné “katastrofy”.
Niekedy stačí len dobre predýchať.. Kým nepríde ďalšia kontrakcia. :)
Ružové okuliare nie sú o tom, že nevidím problémy a že niektoré dni nie som K.O. Sú o tom, že sa rozhodnem viac všímať dobro, láskavosť a radosť. A to je energia, ktorú chcem odovzdávať aj Mišinkovi.
A čo ty? Aké „okuliare“ si dnes nasadíš?
Disclaimer
Nezľahčujem hĺbku tém materstva, pôrodu, dojčenia, otcovstva, spánkovej deprivácie, partnerstva s malým bábom... Teraz (po 5+ mesiacoch) sa ale viem na niektoré veci už pozrieť s nadhľadom a úsmevom. Máme zdravé, usmiate dieťa a sme veľmi šťastní rodičia. A v tejto časti ti ďakujem, Miško, že si pohoďák a môj kortizol si môže väčšinu času v kľude chillovať💛💛Krásny deň,
Veronika
