Skúste si spomenúť na deň, keď ste sa cítili najviac šťastní, naplnení, keď sa vám niečo naozaj podarilo a boli ste na seba hrdí. Zatvorte si oči a predstavte si ako ste sa vtedy cítili. Kde ste sa nachádzali, kto s vami bol? Kľudne zotrvajte v tejto predstave pár minút a potom otvorte oči. Ako sa teraz cítite?
Myšlienky majú obrovskú silu. Či sa už venujeme spomienkam alebo sa zameriavame na budúcnosť. Jedna myšlienka nám dokáže navodiť škálu rôznych pocitov. Niekedy však pri premýšľaní nad budúcnosťou, si tú budúcnosť tak trošku prifarbujeme na čierno, hoci ešte ani netušíme ako daná situácia dopadne. Prečo sa to deje? Nuž, veľa ľudí žije v presvedčení, že minulosť=budúcnosť. Ak sa mi niećo stalo v minulosti, urćite sa to bude opakovať aj v budúcnosti. Možno majú za sebou niekoľko nevydarených vzťahov, možno vo svojom podnikaní nedosiahli tie výsledky, ktoré očakávali alebo jednoducho majú pocit, že toľko krát v danej situácii zlyhali, že to úplne vzdali. Potom existuje skupina ľudí, ktorá nemá žiadnu skúsenosť, ale majú strach alebo obavy z budúcnosti, pretože ich valcujú presvedčenia, vďaka ktorým majú pocit, že nie sú dosť dobrí, atraktívni, šikovní, úspešní. Do výzvy sa ani nezapoja, pretože automaticky očakávajú, že zlyhajú.
Všetci máme rôzne myšlienky, či presvedčenia. Niektoré nám pomáhajú rásť a posúvať sa ďalej a niektoré nás skôr brzdia. Možno sa pýtate, ako zabránim tomu, aby ma „napádali“ myšlienky? Odpoveď je NIJAKO. Či daná myšlienka vkročí do nášho vedomia neovplyvníme. Čo ale vieme ovplyvniť je, ako s ňou ďalej budeme narábať a či jej budeme venovať pozornosť.
Prvým krokom je rozpoznať takúto myšlienku a uvedomiť si ju ešte pred tým, ako si ju pred seba postavíme a začneme sa pýtať rôzne otázky. Byť si ich vedomý nám môže pomôcť ich efektívnejšie upratať. Začnime teda tým, že si uvedieme pár príkladov typických myšlienok, ktoré nám nepomáhajú.
Poznámka: niektoré z týchto skupín sa vám budú zdať podobné. Nie sú to samostatné kategórie, ale pomôžu vám spoznať vzorce v myslení, ktoré nám nepomáhajú.
1. PREDPOVEDANIE BUDÚCNOSTI
Keď sa cítime úzkostne, je pre nás celkom bežné, že trávime veľa času premýšľaním nad budúcnosťou a nad tým, čo všetko sa môže pokaziť, miesto toho, aby sme jednoducho nechali veci plynúť a samé sa vyvinúť. Na konci dňa, väčšina našich predpovedí sa ani nenaplní a zbytočne sme míňali čas a energiu tým, že sme sa strachovali
Príklad: niektorí ľudia predpovedajú budúcnosť tým, že sa domnievajú, že zlyhajú na pohovore alebo že nás niekto odmietne ešte skôr, ako ho pozveme na rande.
Cvičenie: Napíšte si, kedy ste naposledy predpovedali budúcnosť spôsobom, ktorý sa nezakladal na pravde a nebol nápomocný?
2. ČÍTANIE MYŠLIENOK
Čítame myšlienky tých druhých, keď predpokladáme že vieme čo si druhí myslia (väčšinou o nás) bez nejakých jasných dôkazov, ktoré by to potvrdili. Často si vytvárame závery o tom, prečo niekto povedal to, čo povedal alebo ako sa správal a spojíme si to s vlastnou osobou.
Príklad: môj šéf si myslí, že som hlupák alebo môj kolega ma ignoruje, hoci sú možno len zaneprázdnení.
Cvičenie: Napíšte si kedy ste si naposledy vytvorili nejakú domnienku alebo rýchlo dospeli k záverom o tom, čo si myslí niekto iný bez jasných dôkazov, ktoré by to potvrdzovali.
3. KATASTROFIZOVANIE
Toto slovo sa možno nenachádza v slovníku slovenského jazyka, ale pravdepodobne to poznáte. Ľudia si bežne vytvárajú katastrofické závery keď sú úzkostní. Niekedy to dokážeme dohnať do obrovských rozmerov aj keď ten samotný problém je celkom maličký.
Príklad: Predpokladáte, že niekto vás neznáša, pretože vám neodpísali na správu do 10 sekúnd. Alebo predpokladáte, že prídete o prácu, pretože ste spravili drobnú chybu.
Cvičenie: Napíšte si, kedy ste si naposledy vytvárali katastrofické závery o nejakej situácii. Ako ste sa cítili potom?
4. VENOVANIE POZORNOSTI NEGATÍVNYM ASPEKTOM
Keď sa cítime úzkostne, často si vytvoríme tzv. „tunelový“ pohľad, kedy sa sústredíme len na negatívne aspekty situácie bez toho, aby sme zvážili aj pozitíva.
Príklad: keď venujeme pozornosť človeku, ktorý nás nemá rád, miesto 20 ďalších, ktorí nás radi majú.
Cvičenie: Kedy ste sa naposledy sústredili na negatíva viac ako pozitíva? Čo by sa zmenilo ak by ste zmenili svoju perspektívu?
5. ZOVŠEOBECŇOVANIE
Na základe skúsenosti z minulosti ste si vytvorili domnienku, že všetci ostatní sa budú správať rovnako. Pocit bezmocnosti sa často spája s takýmito myšlienkami.
Príklad: Váš ex priateľ vás podviedol, tak ste si vytvorili predstavu, že všetci muži sú zlí.
Cvičenie: Aké ste mali pocty voči vám alebo svetu, keď ste naposledy zovšeobecnili nejakú situáciu alebo skupinu ľudí?
6. PREDSTAVA O NAJHORŠOM MOŽNOM VÝSLEDKU
Keď si vytvárame predstavy o najhoršom možnom výsledku, hoci sme takéto situácie v minulosti úspešne zvládli.
Príklad: v práci máte prezentovať nejaký projekt pred skupinou kolegov a vy si myslíte že keď to úplne domrvíte, aj keď ste v minulosti niekoľko krát úspešne prezentovali.
Cvičenie: Ako ste sa cítili, keď ste si predstavovali najhorší možný výsledok?
7. NÁLEPKOVANIE
Keď nálepkujeme samých seba na základe nášho správania v určitých situáciach. Definujeme sa na základe jedného špecifického správania (väčšinou negatívneho) a odmietame zohľadniť aj iné pozitívne charakteristiky.
Príklad: „Stále som úzkostný“ aj keď to tak celkom nie je. „Nie som dosť dobrý“ pretože ste v niečom zlyhali, aj keď je mnoho iných oblastí v ktorých vynikáte.
Cvičenie: Akými nálepkami sa definujete? Dávate si nimi komplimenty? Ak nie, akým spôsobom by ste sa ich vedeli zbaviť?
Teraz poznáte aké rôzne typy myšlienok nás môžu brzdiť napríklad aj v tom, aby sme vystúpili zo svojej zóny komfortu. Pozrime sa teraz na to, ako s nimi môžme nakladať. Ako som už spomínala, prvý krok je si ich uvedomiť a myšlienku zachytiť. Následne si ju môžte napísať a skúmať či je vlastne pravdivá. To, že si ich takto postavíme pred seba a budeme sa pýtať otázky, nám pomôže ich zmeniť a následne môžeme zmeniť aj to ako sa cítime.
Zodpovedajte nasledujúce otázky aby ste si preskúmali vašu myšlienku.
1. Existuje nejaký hmatateľný dôkaz, ktorý potvrdzuje túto myšlienku?
2. Existuje nejaký dôkaz, ktorý by potvrdil opak toho, čo si myslím?
3. Snažím sa túto situáciu interpretovať bez VŠETKÝCH dôkazov?
4. Čo by si pomyslel o tejto situácii môj priateľ?
5. Ak sa pozriem na danú situáciu pozitívne, čo sa zmení?
6. Bude na tomto záležať o rok? A čo tak o 5 rokov?
Keď sa sami seba opýtate tieto otázky, prečítajte si svoje odpovede a skúste porozmýšľať nad tým, ći sa na danú situáciu dá pozerať aj iným, vyrovnanejším a racionálnejším pohľadom. Pýtajte sa tieto otázky pri každej myšlienke, ktorá vás v živote brzdí a ktorú si uvedomíte. Môžete použiť túto techniku aby ste zistili, či sú vaše myšlienky realistické a v rovnováhe. Ak budete na sebe v tomto smere pracovať, stanú sa vašim veľmi efektívnym nástrojom na prácu s myšlienkami.
