Ako som to “natrela” vode v kolene

Presne pred mesiacom v pondelok som po fyzicky dosť náročnom víkende, začala cítiť v pravom kolene neurčitú bolesť. Sprvu som si to ani nevšímala, ale večer mi to už tak liezlo na nervy, že som si vyrhnnula pravú nohavicu. Oči mi zastali na polene, lebo to skôr moje opuchnuté koleno pripomínalo. Prvotný minišok vystriedalo mávnutie rukou. „Veď to pomaly zmizne“, povedala si hrdinka vo mne. A tak som štyri dni čakala na zázračné uzdravenie alebo božiu pomoc, nech si to už nazýva kto chce ako chce a vytvárala si zásobáreň tekutiny v kolennom kĺbe. Kedže sa samozrejme nič nedialo, ba bolesť sa pomaly zhoršovala, rozhodla som sa už pristúpiť k tomu zodpovedne a použila som jednu z vyšetrovacích metód a palpovala ( prehmatávala). Dotyk vôbec nebolel, ale čo je hlavné objavila som miesto, kde keď som zatlačila, prsty sa mi zaborili do mojej nádržky. Nasledovalo zhrozenie, že v 21. roku mojho života mám koleno ako 70. ročná. Keďže som bola akurát u mojej starkej, tá sa hneď chytila situácie. Podobne ako pred štyrmi rokmi, keď ma presvedčila, aby som si nechala “ priložiť pijavicu“ , začala hovoriť o horčici. Že dedkovi pred rokom pomohla a že keď vodu pôjdem ťahať, tak sa mi to bude vracať. Tento argument nezabral, ale skôr moja zvedavosť. Od malička ma fascinujú záhadné účinky byliniek, šamanstva a iných alternatívnych metód liečenia, tak prečo nevyskúšať toto? A tak som začala každý deň natierať koleno horčicou a ovinovať obväzom. Aspoň ten obväz pripominal seriózne metódy klasickej medicíny. Asi po týždni sa dostavil účinok. Opuch zmizol a pomaly mizla aj bolesť pri chôdzi. Ďalšie dva týždne som koleno pre istotu šetrila.Dnes vďaka obyčajnej horčici môžem ráno vyskočiť z postele a ísť si vonku zabehať .