Chcela by som zasadiť svoj pionierský stromček

Som takzvaný Černobyľský ročník. To znamená, že síce som bola dieťaťom Matky Rusi, no len na tri roky. A tu narážam na háčik. Moje spomienky na detstvo začínajú od materskej škôlky…
O červenej dobe dostávam celý život pomerne veľa informácíí. Či už ucelenejšieho charakteru z dokumentárnych filmov alebo útržkovitejšieho z ústneho podania ( „Za našej éry to stálo 1,50 Kč.“, „Tú bundičku si mala z Tuzexu.“, „ Vtedy sme na banány museli stáť v rade tri hodiny“, …).
Vďaka týmto informáciám mám utvorenú určitú predstavu o tých časoch. Len predstavu, lebo akosi sa do nej neviem vžiť( Je to, ako keď človeku, ktorý nikdy nebol pri mori, opisujete svoje zážitky alebo ukazujete fotky či video, aj tak nevie, ako ono chutí, vonia…)Hoci pre tých skôr narodených to všetko predstavuje jazvu na duši, s ktorou sa nevedia vyrovnať, ja to vnímam jako MINULOSŤ mojej krajiny…

Všetkým, čo ste to zažili: chcela by som vás pochopiť, ale akosi to už nejde.