V tvári tejto zeme,
som bola najšťastnejšia žena.
V strede
levanduľového poľa,
z polovice nahá,
z polovice odetá.
Do teba.
Stratila som sa.
V tvojich rukách.
Očiach.
A perách.
V objatí chlapca.
Sľúbim ti Slnko,
dni na levanduľovom poli,
plnom divých neosedlaných koní.
Sľúbim ti všetky planéty,
po ktorých túžiš.
Na dne tohto všetkého,
ti to dám.
Sú to stotiny dní
v tvojom opojení.
A v nich,
mi nestačí dych.
Vzduch je riedky
a ja začínam škrtať dni.
Prídu ti listy?
Kalendár mi je krátky.
Tvoje líca,
mi raz opäť spália stehná.
A táto báseň,
bude zase živá.