Písmo:
A-
|
A+
Rozprávam stále menej,
slová sa časom vytratia,
pomaly, potichu.
Je to umenie,
vždy voliť správne slová.
Cítim však stále viac,
farby šťastia,
kvapky dažďa,
napokon dotyk dúhy.
Cítim vôňu osamelého leta.
Známu vôňu - nostalgie.
Déja vu.
Poznáš to!
Zimomriavky.
Pri objatí sa zamilujem,
zakaždým,
bez výnimky.
Rozsvecujem nádej,
obalujem do naivity.
Láskou vzdorujem.
City obohacujú náš svet,
vnútorný svet.
Existuje správny čas?
Dokážem čakať večne.
Na lásku, nie hocijakú
-
tú starodávnu, skutočnú.
Byť milovaná,
doplna
-
a zároveň
-
až do dna.
- Veron
