Tento rok sa odohrala na Slovensku obrovská tragédia. Táto tragédia našťastie vyvolala v ľudoch obrovskú súdržnosť a najmä nádej - veľa dobrých a občiansky zaangažovanych ľudí sa spojilo a začali sa diať úžasné veci! Títo ľudia ukázali, že slušnosť je mocná čarodejka, jediná odpoveď na aroganciu moci a začali padať niektoré hlavy, doteraz na Slovensku neslýchané!
Ja osobne som tieto udalosti sledovala spolu s mnohými Slovákmi žijúcimi a pôsobiacimi v zahraničí, kde veľmi podrobne sledujeme čo sa v našej krajine deje. Snažíme sa byť rovnako zaangažovaní do jej diania, lebo nám na Slovensku záleží, naše srdcia bijú rovnako pre Slovensko ako tie vaše! 54 európskych či iných svetových metropol, kde Slováci žijú, boli svedkami rovnakých protestov ako doma na Slovensku, lebo rovnako chceme, aby bolo Slovensko slušnou, prosperujúcou a spravodlivou krajinou!
Popri organizovaní protestov, sme písali petície, listy a otvorené výzvy europoslancom pred dôležitým hlasovaním rezolúcie o ochrane novinárov, dva body z našej výzvy boli do samotnej rezolúcii aj začlenené, stretli sme sa s delegáciou výboru pre občianske slobody Európskeho parlamentu čo prišla na Slovensko a lobovali sme aj u poslancov NR SR za možnosť hlasovania zo zahraničia vrámci dôležitej kampani naštartovanej pražskými Slovákmi Srdcomdoma.
Veľa sa píše o tom, ako nás tento rok zmenil. Veľmi ma teší táto úžasná ‘slušná’ mobilita Slovákov, zaradili sme sa tým na mapu “civilizovaného národa, čo písal históriu”, vyjadrili sa tak viaceré európske osobnosti, napríklad francúzsky prezident Macron. Je mi však naďalej veľmi smutno a ľúto, ako arogantne a hrubo sa správajú naši politici, platí to aj pre súčasných koaličných partnerov ale aj našu opozíciu (samozrejme výnimky sa nájdu na obidvoch stranách), ktorí naďalej klamú nám všetkým, naďalej urážajú a atakujú novinárov, tých, ktorí odhaľujú ich prešľapy, kriminálne aktivity, korupčné škandály. Je to škandalózne a neprípustné, preto je dôležité im naďalej nastavovať zrkadlo, ale ako sa hovorí v slovenskom ľudovom porekadle, zo psa slanina nebude, preto nemôžeme očakávať že nejaké tie ‘kozmetické úpravy’ našej vlády prinesú zmeny politickej kultúry. Korupcia a šikanovanie slušných ľudí pokračuje, opäť sme museli ísť na námestia, opäť až ‘tlak ulice’ prijmäl zodpovedných konať.
Je zaujímavé sledovať ako silno vplýva na politikov nátlak z ulice, tradícia štrajkovania a uličných protestov či stavania barikád a robenia revolúcií na ulici je najmä vo Francúzsku silno zakorenená. Nedávno sme boli opäť svedkami, ako si ‘žlté vesty’ vydobili svoje a prezident Macron musel zaveliť na ústup so svojimi reformami. U nás je táto tradícia pomerne nepoznaná a moc neaplikovaná, veľmi potešujúce však je, že mladá generácia, ktorá túto tradíciu po tragickej udalosti nastolila, to robí v línii so slušnosťou a korektnosťou.
V tom je vlastne celá pointa, fenomén úspechu, pretože slušnosť je cnosť a dáva boju o spravodlivosť obrovskú silu a legitimitu. Je to magické, na jednej strane veľmi jendoduché, priam až v niečom biblické, ale zároveň ťažko pochopiteľné ľuďmi, ktorých morálka je ďaleko za humnami.
Máme pred sebou trojo dôležitých volieb (z ktorých žial len v parlamentných môžu voliť aj Slováci zo zahraničia, čo je krivda a hanba, lebo všetkým rovnako nám to umožňuje naša ústava a sme jednou z posledných EÚ krajín, čo svojim občanom neumožňuje voliť v prezidentských a európskych voľbách zo zahraničia, osobne sa budem naďalej angažovať za to, aby sa stala náprava). Zároveň nás čak dôležitá voľba ústavných sudcov a aj európskeho prokurátora a sudcu do Európskeho súdneho dvora, čaká nás obdobie kedy ľudia dobrej vôle, ktorí to myslia s touto krajinou úprimne a vážne budú mať plné ruky práce. Vidím v nich veľký potenciál a je prospešné pre nás vštkých, aby zobrali výzvu zodpovednosti do svojich rúk, tak ako sa to stalo pri nedávnych komunálnych voľbách. Je to legitímna cesta, ktorá vyplýva z princípu ich čestných úmyslov, schopností a skúseností. Zároveň je to cesta menej kľukatá, viac pozitívnej energie sa tak skoncentruje pre riešenie problémov, ktoré táto krajina má. Treba však dávať veľký pozor, aby na tejto priamej ceste ‘sláva nepoplietla hlavy’, a nediali sa prešľapy ako napríklad v podobe výrazného navýšenia platov niektorým primátorom predtým ako vôbec začali svoju prácu vykonávať, verím, že sa zhodneme, že to nedáva pozitívny signál navonok. Absolútne nie som proti spravodlivým odmenám, sama zastávam názor, že finančná sloboda nám dáva slobodu aj v našich činoch, všetko ale s mierou, krok za krokom.
Každý z nás by sa mal z času na čas zamýšľať nad svojimi činmi, nasadiť si sebareflexiu a pozametať si pred svojim vlastným prahom (uff, na začiatku to býva náročné, no keď sa to človek naučí je to nesmierne oslobodzujúce a poučné:-). Nikto nie sme bez chýb. Naopak je obohacujúce a prospešné byť otvorený a ústretový, byť pripravený učiť sa každý deň niečo a pracovať na sebe a mať v sebe pokoru, skromnosť, úctu a rešpekt voči iným názorom, iným modus operandi.
Môj dlhoročný šéf, Peter Šťastný, úspešný športovec a neskôr europoslanec, ktorého si vážim kvôli tomu, že bojoval proti nespravodlivosti a arogancii moci a angažoval sa v prospech ľudí a popritom zostal nohami na zemi. Rozpávala som sa nedávno s jedným známym slovenským novinárom na túto tému, hovorila som mu historku z Európskeho parlamentu zo stretnutia s Helmutom Kohlom, ktorému sa Peter ľudsky prihovoril a poďakoval sa mu pred kolegami za jeho zásluhy na páde železnej opony, mu začali ľudia postojačky tlieskať, či ďalší príbeh z návštevy quebeckého parlamentu, kde pri privítaní zožal standing ovation, neskutočne ma to dojalo a spýtala som sa hosťujúcich quebečanov, prečo ho tak poctili, odpovedali jednohlasne, že okrem vynikajúcich hokejových výsledkov bol ľudský a na nič sa nehral. A presne o to tu ide.
Sebavedomých a veľakrát hlúpych borcov, čo majú patent na aroganciu sa tu predvádzalo pomerne dosť, no zostáva po nich chaos, spúšť a veľké dlhy.
Do Nového roka si prajem, aby ľudia popri slušnosti, tolerancii a rešpektu sa nebrali vážne, zachovali si ľahkosť bytia a zamerali sa na podstatu veci a riešili vážne problémy ideálne so štipkou humoru. Dajme takýmto ľuďom šancu aj v politike.
PF 2019!
