Všetci sa snažíme, no padáme..veľa krát sme schopní len lásky, ktorá nie je pravá..nedôverujeme, podvádzame, žiarlime, nemáme nezištnú lásku, ale veľa krát sme s druhým len kvôli nášmu potešeniu, pýtame ako sa má, nie preto, že máme naozajstný záujem o druhého, ale preto, že sa nudíme..no ako miluje Ježiš? Tiež nás miluje preto, že má z nás nejaký osoh? A aký? Že na nás pozerá, ako sa hádame, využívame iných, smilníme, robíme si z iných modly, kradneme, zabíjame sa..povieme si, nás sa to netýka, ja predsa nikoho nezabíjam ani neokrádam..no naozaj?
Koľko krát zabíjame hriechom u druhého večný život, nepekným slovom ho okrádame o dobrú náladu..To, čo dnešný svet nazýva láskou, láskou vôbec nie je. Je to vypočítavosť a egoizmus. Niekedy slovo priateľ bolo krásnym slovom, ktoré označovalo dobrého kamaráta. Dnes sa toto slovo priateľ používa pre niekoho s kým chodíme bez toho, aby sme to mysleli vážne a pripravovali sa na sviatosť manželstva. Ako označenie pre niekoho s kým máme smilný zväzok, ktorý je v očiach Božích ohavný. Otvorme oči svojho srdca, toto predsa pravá láska nie je! Pozrime sa čo robí Ježiš. Miluje nás bezpodmienečne, čisto, x krát do dňa nám odpúšťa, má s nami trpezlivosť. My ho denno denne urážame so svojimi hriechmi, jeho srdce je doráňané, krváca..no napriek tomu nás nekonečne miluje. Hovorí sa, že láska bolí. Je to pravda. Tak ako Ježiša bolí, že my ho nemilujeme tak veľmi ako treba, aj nás bolí ak nás druhý človek nemiluje dokonalo, ale nás zraňuje. Azda nás Ježiš opúšťa keď mu ubližujeme hriechom, sme mu neverní? Nie! Veľmi ho to bolí, ale na výške a hĺbke lásky k nám to nič nemení! Viem, sme len ľudia, sme schopní milovať tak ako miluje Ježiš? Áno sme schopní. Veľa svätcov nám to dokazuje. Nie je to len nejaký krásny ideál, je to naša kresťanská povinnosť.
Ak jej nie som schopný, musím prosiť u Boha o milosť milovať tak čisto a nezištne ako On miluje. On nás miloval, miluje až do krajnosti, život položil za každého jedného z nás. Som ja schopný položiť život za svojho brata? Mal by som byť, lebo budeme súdení z lásky. A pritom sa to od nás ani nevyžaduje, nemusíme sa dať fyzicky ukrižovať za druhého. My máme len pomáhať a odpúšťať a neťahať druhého do ťažkého hriechu. A ani toho veľa krát nie sme schopní! Sme veľmi biedni, ale ak máme úprimnú túžbu po láske k Bohu a blížnym, Boh nám určite pomôže, veď On po inom ani netúži. Ježiš zhrnul všetky prikázania do jedného: ,,Milujte Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého." Tak sa o to naozaj úprimne usilujme a modlime sa! A ak my naozaj milujeme a iný nás nie, tak to bolí, ale je to dobré, vtedy milujeme naozaj. A nezabúdajme, že najväčší dôkaz lásky je to, ak privádzame druhého k Bohu a pomáhame mu k večnému životu.
