Neslávne slávny Tequendama hotel, raz pýchou Kolumbie a dovolenkovou destináciou najbohatšej vrstvy dnes označujú za strašidelný, či dokonca prekliaty.
Výstavba hotela bola dokončená v roku 1928, v tom čase sa tešil návštevnosti zbohatlíkov, ktorí sem prišli obdivovať nádherné vodopády. Vystavaný na útese kaňona s výhľadom na vodopády mal byť hotel výstavnou skriňou Kolumbie. Každá z ôsmych izieb disponovala vysokými oknami čeliacimi k vodopádu, ktorý sa z výšky 150 metrov rúti do hlbokej rokliny priamo pod hotelom. Hostia hotela tu našli reštauráciu, tanečnú sálu a čajovňu, kde zvykli s obľubou rozoberať politiku a uzatvárali dôležité zmluvy. Idylické prostredie bolo lákadlom pre mnohých, preto po dvadsiatich rokoch od otvorenia začali plány na výstavbu ďalších podlaží, podľa ktorých mal hotel siahať do výšky až osemnástich poschodí. S rozširovaním sa však nikdy nezačalo, pretože samotná dominanta hotela sa zároveň stala jeho prekliatím.
Voda živiaca vodopády pochádza z rieky tečúcej cez hlavné mesto Kolumbie. Rieka Bogota je nielen splaškou pre továrne v meste, ale aj pre všetok odpad z domácností Bogotčanov. Industriálny odpad, moč a výkaly spôsobili znečistenie do takej miery, že rieka Bogota má status tretej najznečistenejšej rieky sveta. Nad určitými úsekmi rieky ešte aj dnes poletujú mydlové bubliny a mydlová pena pod vodopádmi je hustá ako snehová perina. To aj napriek tomu, že jedna čistička vody na rieke je už v prevádzke. Odpudzujúci smrad zo znečistenej rieky zabil romantiku, spôsobil nezáujem o hotel a začiatkom deväťdesiatych rokov hotel nadobro zatvorili. Opustený hotel chátral a netrvalo dlho, aby sa začalo pošuškávať, že v ňom údajne straší.
Duchárske historky však majú svoje opodstatnenie a siahajú až do predkoloniálnej éry. Prvé zmienky o Tequandama vodopádoch nájdete už v legendách Muisca indiánoch, žijúcich v oblasti náhornej plošiny Savannah.
Sleduj Veronika El Mundo na Facebooku
Miestnych Muisca ľudí sužovali dlhodobé záplavy. Na zaplavenej plošine Savannach nemohli ďalej pestovať úrodu, a tak, aby predišli hladovaniu, začali sa modliť k Bochicovi, bohovi, ktorý ich tú pôdu obrábať naučil. Bochica ich modlitby vyslyšal, vzal veľké kladivo, buchol do zeme, a tak vznikol kaňon, do ktorého začala stekať voda z plošiny. Menej cenzúrovaná verzia hovorí o blesku z božského penisu. Jedna či druhá, Bochica pomohol ľudom a vďaka jeho všemocnosti vznikli vodopády. Tequendama vodopády sa stali akýmsi symbolom vykúpenia a Muisca indiáni ich vyhľadávali aj v čase, kedy bola Kolumbia plienená španielskými kolonizátormi. Podľa legendy Muisca ľudia skákali z útesu, následne im narástli krídla a ako vtáci odleteli za svojou slobodou. Inšpirovaní legendou, mladí Kolumbijčania so zlomeným srdcom či sužovaní životom volili vodopády na ukončenie ich trápenia. Životy, ktoré vyhasli na tomto mieste pre poverčivých Kolumbijčanov stačili na to, aby sa rozchýrilo, že to miesto je nie len prekliate, ale že duchovia mŕtvych naďalej mátajú v chátrajúcom hoteli.
Dnes sa z hotela stalo múzeum a postupne sa renovuje do pôvodného stavu. Vstupné do múzea stoji 8000 pesos a výťažok putuje do ďalších opráv. Vo vnútri ma víta drobná slečna, ochotne ponukajúca sprievodcovské služby. Hneď v úvode ma upozorňuje, že sa niet čoho báť. V múzeu pracuje už takmer rok a žiadneho ducha tu zatiaľ nevidela. Nechápe moje sklamanie z rekonštrukcie, hovorím, že novovymaľovaný hotel stratil svoju charizmu. Na svoju prácu je očividne hrdá. “Tieto schody sú síce nové, ale sú presnou replikou pôvodných.” ukazuje. Pred rekonštrukciou sa na horné podlažie turisti z bezpečnostných dôvodov nedostali. Z pôvodného nábytku sa zachovala iba jedna skriňa, všetko ostatné zhnilo v čase, kedy bol hotel opustený. Dnes sú vo vnútri prevažne holé steny. Občas sa pristavíme pri informačnej tabuli, ukazuje mi fotky prominentov, ktorí sa sem prišli odfotiť pri rôznych príležitostiach, vysvetľuje symboliku nástennej dekorácie... Prehliadka dlho netrvá, nie je tu toho veľa na pozeranie. Zato ten výhľad, ten je úžasný. Nečudo, že bol hotel kedysi tak populárny. Vedie ma na balkón, “turisti si tu radi fotia vodopády, môžeš sa zdržať akokoľvek dlho chceš”.
