Vyrazili sme o pol jednej, po necelej hodine zastavujeme na obednú prestávku. O hodinu neskôr zastavujeme na piss pauzu uprostred prírody ako na školskom výlete. Približne hodinu pred dorazením ďalšia prestávka na občerstvenie. Medzi tým nás spomaľujú vychrtnuté kravy na cestách a kambodžatá s holými zadkami. Cestu mi však spríjemňuje Mr. Sam Art, ktorý mi rozpráva o živote v Kambodži a na krajine za oknom je čo obdivovať. Vidiečania na tomto úseku žijú v doslova rozprávkových chatkách postavených na vysokých pilieroch, tie skromnejšie sú iba z banánových listov, iné drevené a krásne farebné s dohora zahnutými rohmi strechy - typický orientálny dizajn. To všetko v zátiší paliem, mangovníkov a ryžových polí. Po šesť hodinovej ceste z Phnom Penh konečne doražáme do Siem Reap.
Z autobusovej stanice si beriem tuk-tuk, vodič mi za $3 doláre sľúbi povoziť ma po celom meste, kým nenájdem hotel, ktorý mi vyhovuje. Na luxus si nepotrpím, ale myšlienka prehliadky mesta nie je zlá. Ako sa blížime k centru, pribúdaju neónové nápisy, hudba z barov je hlasnejšia, reštaurácie plnejšie, na uliciach vidím len turistov a more tuk-tukárov. Malý Las Vegas kambodžská edícia.
Angkor Archeologický park fakty
Najväčším turistickým lákadlom v Siem Reap sú kambodžské chrámy. Aj keď všetci poznáme známy Ankgor Wat, v skutočnosti ide len o jeden z mnohých chrámov (presný počet nie je jasný, keďže takmer každý rok je objavený nový chrám). Archeologický park sa nachádza v mieste niekdajšieho mesta Angkor, ktorý bol v minulosti centrom Khmerskej ríše, ktorá siahala okrem Kambodže aj na územie dnešného Thajska, Laosu a Vietnamu. Odhadom archeológov mesto existovalo medzi 9. a 15. storočím a v čase jeho najväčšej slávy v ňom žilo vyše jedného milióna ľudí (v tom čase to bolo 0.1% celkového obyvateľstva Zeme). Pre porovnanie, populácia Londýna v 15. storočí bola 45,000 obyvateľov, Ríma približne 54,000). Čo sa dodnes zachovalo sú len chrámy, ktoré boli výsostne postavené z kameňa. Iba bohom patrila táto pocta. Príbytky obyvateľstva vrátane kráľov a najvyšších predstavených boli postavené z dreva a dnes už sú dávno rozložené.
Architektúra, dekorácia a artefakty nájdené na území naznačujú, že chrámy boli zasvätené hinduistickému bohovi Vishnu, približne v 13. storočí chrámy boli využívané budhistickými mníchmi, ktorí tam dodnes putujú.
Chrámový komplex sa rozprestiera na 400km2 veľkom území, vzdialenosti medzi jednotlivými chrámami sú rôzne veľké, na ich prejdenie potrebujete najať tuk-tuk $15 na deň alebo bicykel za $2. Od roku 1990 su chrámy v súkromnom vlastníctve Kambodžsko-Vietnamského podnikateľa a len približne 28% peňazí z predaja vstupného putuje na údržbu chrámov. Pamiatka je zapísaná do zoznamu pamiatok UNESCO, do listu Nových 7 Divov Sveta sa prekvapivo nedostala, aj keď samotný Angkor Wat je považovaný za najväčšiu náboženskú pamiatku na svete.
Chrám za chrámom
S mojím tuk-tukárom Mr. Satom začíname skoro ráno o piatej, aby sme stihli magický východ slnka nad Angkor Watom. Siem Reap sa ešte len zobúdza, ospalí majitelia reštaurácii rozpaľujú grily, oproti nám farmári vezú čerstvú zelinu na trh. A desiatky tuk-tukov mieria naším smerom. Najlepšie miesto na pozorovanie východu slnka je pri jazierku. Vyrazila som skoro, napriek tomu je tam už zástup ľudí. Čakáme. Už pri prvých lúčoch sa rozozvučí mechanika fotoaparátov a neprestáva, kým slnko nevystúpi úplne. Teraz všetci miera do vnútra chrámu.
Hneď po východe slnka sa stretávam s Mr. Satom a ochádzam bez prehliadky Angkor Watu, tu sa ešte vrátime k večeru. Chcem obehnúť masu ľudí, a preto mierime k ďalšiemu významnému chrámu Bayon. Ten oficiálne otvárajú až o 7:30 ráno, mňa tam však púšťajú už o šiestej ráno na vlastnú zodpovednosť. A stálo to za to! V chráme som ako jediná a môžem sa poprechádzať pomedzi kammenné tváre, ktoré zdobia veže chrámu s pocitom objaviteľa.
Napriek najznámejšiemu Angkor Watu, ktorý nie len zdobí kambodžskú vlajku, ale jeho pomenovanie nesú reštaurácie, hotely, minerálne vody, pivo a je národnou hrdosťou Kambodže, pre mňa je číslo jedna jednoznačne chrám Ta Prohm.
Sleduj Veronika El Mundo na Facebooku
Tento chrám, ktorý tiež nazývajú chrám džungle, môžete vidieť v známom Tomb Raider filme, kde hrdinka Lara Croft šprintuje pomedzi stromami obrastené zrúcaniny. Tu už ma dobiehajú skupinky ľudí, ktorým sa vďaka spleti chodieb a ruin dá ľahko stratiť.
Medzi menej známe navštívené chrámy patria:
Preah Khan
Neak Pean
Ta Som
East Mebon
Samotný Angkor Wat ako posledný sme stihli na poludnie, po siedmych hodinách v teplom, dusnom počasí sa už naozaj teším naspäť do hostela. Samotná návšteva nie je dlhá, aj keď si viem predstaviť motkať sa tam o čosi dlhšie za chladnejšieho počasia. Kamenné útroby chrámu sú vskutku dobrým azylom pred slnkom a tak sedím v okne a odpočívam. Do vnútra hlavnej veže ma aj tak nechcú pustiť kvôli kraťasom a tričku na ramienka.
Ako si užiť chrámy v Kambodži
Vyhnite sa turistom. Ak začínate skoro ráno, nechajte si Angkor Wat na koniec programu, tak obehnete ostatných turistov v iných chrámoch.
Ak chcete stretnúť mníchov, tí do chrámov prichádzajú o 7:30 ráno.
Na väčšinu pamiatok vás pustia aj v kraťasoch, niekde vyžadujú dlhé nohavice/sukňu a zakryté plecia. V Kambodži je horúco, oblečte sa ľahko, ale vezmite si šatku na zakrytie pliec a dlhé nohavice, ktoré si oblečiete na vybraných miestach.
Ak ste chrámový fanatik, kúpte si viacdennú vstupenku. Jednodňová vstupenka ($20) stačí na to, aby ste videli tie najznámejšie chrámy plus zopár menších. Ak chcete vidieť všetky chrámy, kúpte si 3 dňovú vstupenku ($40). Niektoré chrámy sú vzdialené vyše 100km, ak chcete vidieť tie, kúpte si týždenný lístok ($60).
Ceny za občerstvenie pri chrámoch sú drahšie ako v meste, prineste si dostatočne veľa vody (je tam fakt horúco a schody sú strmé).
Prineste si tiež toaletný papier. Na WC ho nenájdete.
Pri chrámoch vás s najväčšou pravdepodobnosťou zastavia žobrajúce detičky, alebo také, ktoré sa vám budú snažiť čosi predať. Nepodporujte ich v tom, deti patria do školy. Ak chcete pomôcť, v Kambodži je veľa organizácii, kde peniaze za váš obed, manikúru, masáž, vstupenku to cirkusu (bez zvierat) venujú na dobročinné účely.
Ak máte viac dennú vstupenku, rozhodne odporúčam navštíviť Múzeum Min. O tomto múzeu som sa dozvedela až po odchode zo Siem Reapu (teda o funkcii múzea a jeho posolstve), a preto som ho sama nenavštívila. Neskôr sa mi dostala informácia, že múzeum nie je len jednoduchá expozícia mín, ktorých je v Kambodži stále veľa (číslo sa odhaduje na 5,000,000 pozemných mín), ale vstupné do múzea ($3) financuje deminizáciu Kambodže, čo ročne zachraňuje stovky životov. Tento projekt je myšlienkou hrdinu Aki Ra, ktorý sám zlikvidoval až 50,000 mín, a to bez moderného vybavenia. Okrem toho sa tu sústreďujú jednak obete nešťastia, z toho veľakrát deti, ktoré sa s amputovanými končatinami snažia zaradiť naspäť do spoločnosti ako aj deti z chudobných rodín či sirôtky.
V Siem Reape som sa zdržala dlhšie ako som plánovala, kvôli skvelým ľudom apartii tuk-tukárov, ktorých príbeh nájdete tu.
Sharing is caring ;)
