Som Mama , konečne ..srdiečková ... Prečo? V skratke lebo som mala 13 rokov keď mi diagnostikovali chorobu pri ktorej iná možnosť byť maminou nieje, ..( na druhú stranu ušetrila som sa od 9 mesačného strachu aby všetko dobre dopadlo)a pretože som mala šťastie na muža s ktorým to stále stojí za to .. A ako ? Bol rok 2017 a my sme po všetkých komplikáciách cítili ,že sme natoľko stabilní aby sme mohli dať domov niekomu novému,malému, nevinnému a určite úžasnému . Podali sme si žiadosť na úrade práce a po ďalších komplikáciách sme začali prípravu na rolu rodičov. Chodili tam,veľa rozprávali s pani "lektorkou" , samozrejme prešli psychotestami a po 5 mesiacoch od oficiálneho podania žiadosti sme po úspešnom zvládnutí tejto prípravy boli zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie aj o pestúnsku starostlivosť . Zabudla som ešte poznamenať ,že nároky na dieťa sme nemali žiadne okrem toho ,že chceme dieťa do 4 rokov a čím menšie tým lepšie samozrejme . Po celom procese nastala chvíľa čakania a bola to naozaj len chvíľa kedže o 2 týždne po zapísaní sme sedeli v aute a zrazu zvonil manželovi telefón. Čakala som resp. predstavovala si,že dostaneme do rúk "katalóg" s niekoľkými deťmi teda ich fotkami .. Hlúpe ?Smiešne ?..Áno , ale nevadí aspoň sa mám na čom zabaviť . Každopádne, aby som sa k tomu vrátila zazvonil mu telefón a ja som ostala ako paralyzovaná ,až som sa z toho spotila ako po behu hore nejakým kopcom, skrátka mu pani sociálna pracovníčka oznámila ,že má pre nás dievčatko ktoré má 1,5 roka a ak chceme môžme prísť k nej na úrad dozvedieť sa viac. Samozrejme na druhý deň sme boli tam prepotení, nervózni, plní očakávania aj radosti jednoducho som mala pocit,že od vzrušenia vyskočím z kože a jediné čo som sa snažila bolo počúvať ,čo nám o princeznej pani úradníčka hovorí.
Pokračovanie nabudúce
