Doktorandské študijné programy môžu byť zrkadlom úrovne vedy a výskumu na vysokej škole. V lete 2014 pozastavilo ministerstvo školstva Vysokej škole Danubius v Sládkovičove akreditáciu na jediné doktorandské štúdium, ktoré škola mala. Keďže škola problémy neodstránila, v septembri 2015 jej minister Juraj Draxler akreditáciu na doktorandské štúdium definitívne odňal. To mu však nebránilo, aby tejto súkromnej vysokej škole o pár týždňov neskôr ministerstvo pridelilo z výzvy „Mobilizácia excelentných výskumných tímov“ eurofondovú dotáciu 4,4 milióna eur. O kvalite výskumných tímov na tejto vysokej škole mám vážne pochybnosti. V hodnotení Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) 2015 získali tri fakulty tejto školy v ukazovateli „Veda a výskum“ z maximálnych 100 bodov takéto hodnotenie: 0 bodov, 1 bod a 6 bodov. Na podobnej úrovni je zverejnená publikačná činnosť vysokej školy v roku 2014: Vedecké zahraničné časopisy: 0 článkov - Vedecké domáce časopisy: 0 článkov - Vedecké práce v nekarentovaných domácich časopisoch: 12 článkov, z toho 10 bolo uverejnených na internetovej stránke školy alebo školskom CD.
Pri pozorovaní činnosti „excelentných výskumných tímov“ na vysokej škole v Sládkovičove sa človek pýta, v čom tkvie ich výnimočnosť. Odpoveďou je možno aj pár údajov o spomínanom eurofondovom projekte. Zmluva o eurofondovej dotácii nadobudla účinnosť 10.11.2015 a všetko vybavenie bolo treba nainštalovať a fakturovať do konca decembra 2015. V ten istý deň podpísala vysoká škola zmluvu na dodávku IT infraštruktúry s firmou CellQoS a.s. Trnava (verejné obstarávanie skončilo už v lete), na ktorú minula prakticky celú eurofondovú dotáciu. Väčšinovým vlastníkom tejto spoločnosti bol podľa zápisnice z valného zhromaždenia práve jeden z údajných „akcionárov“ strany Smer: Vladimír Poór so synom.
Dajme tomu, že nikto nemôže byť pri verejnom obstarávaní diskriminovaný len preto, že je údajným „akcionárom“ vládnej strany. O povahe tohto biznisu však hovoria i ceny, ktoré škola vo verejnom obstarávaní dosiahla. Dobre porovnateľné sú ceny za tlačiarne, keďže špecifikácia v súťažných podkladoch je v podstate od slova do slova skopírovaná z katalógu výrobcu tlačiarní Canon (porovnanie súťažných podkladov a parametrov kopírky Canon v tomto súbore). Pre vysokú školu bol na kopírke životne dôležitý napríklad „21,3 cm (8,4 palcový) TFT SVGA farebný dotykový displej podsvietený diódami LED“. Konkurenčná špičková tlačiareň Xerox 7855 podmienky nespĺňa - za minútu dokáže vytlačiť iba 50 farebných strán (a nie 51, ako požadujú súťažné podklady).
Multifunkčná tlačiareň typ 1 zodpovedá modelu Canon iR ADVANCE C5255i. Cena v zmluve je za 10 kusov 110 500 eur bez DPH, teda 11 tisíc za jednu tlačiareň. Cena napríklad u tohto oficiálneho distribútora Canon je okolo 5 tisíc eur, nehovoriac o možnej zľave pri pomerne veľkom odbere. Táto kopírka je zložitý stroj a má viacero doplnkových samostatne objednávaných modulov, akým je aj automatické viazanie do hrebeňovej väzby. Ale aj so všetkými možnými doplnkami je takáto tlačiareň u iného dodávateľa o niekoľko tisíc lacnejšia. Nehovoriac o tom, načo je vysokej škole spolu s 50 študentami v prvom ročníku denného štúdia (za všetky tri fakulty – podľa štatistiky ministerstva školstva) desať kopírok s automatickom hrebeňovou väzbou. Ja som takú kopírku ešte nevidela. Ani na dvoch univerzitách, na ktorých som prednášala, ani nikde inde. Dobrou správou je, že hoci kopírky boli zaradené do verejného obstarávania, podľa vyjadrenia školy ich nakoniec nekúpili.
Bonbónikom je s cenou 1,6 milióna eur aj najdrahšia položka v zmluve: „Nástroj na modelovanie vzťahov vo verejnej správe“. Eurofondová výzva, ktorá tento nástroj financuje, bola obmedzená na excelentné výskumné tímy v zmysle stratégie inteligentnej špecializácie RIS3. V stratégii sa spomínajú nanotechnológie, biomedicína či materiálový výskum. Teším sa na deň, keď vo svetovej vede prerazíme s modelovaním vzťahov v našej štátnej správe, ako to zdá sa chce s pomocou eurofondov dosiahnuť naša vláda.
Zmluva s vysokou školou v Sládkovičove nie je jediným eurofondovým ovocím, ktoré spoločnosť pána Poora pozbierala. Mesiac pred voľbami v roku 2010 jej prvá vláda pána Fica z eurofondov venovala viac ako 900 tisíc eur na školenie 52 zamestnancov (napríklad z „interpersonálnych zručností“). Na školenie jedného zamestnanca tak pripadlo 17 tisíc eur. Na porovnanie v roku 2010 mala táto firma tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb okolo 800 tisíc eur, teda menej ako eurofondový grant na vzdelávanie zamestnancov. Aj takto sa dá u nás „podnikať“.
Podobných projektov by sa v nedávnych eurofondových výzvach ministerstva školstva našlo iste viac. Miliónové dotácie v nich dostali okrem iného aj také ťažké váhy slovenskej vedy ako Stredoeurópska vysoká škola v Skalici alebo Paneurópska vysoká škola. Na začiatku eurofondového obdobia 2007-2013 vytvorila prvá vláda pána Fica (ministerstvo školstva pod vedením SNS) neskutočne neprehľadný, komplikovaný a neefektívny systém rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum. Fondy sa preto nedarilo minúť a s blížiacim sa koncom roka 2015 (neminuté prostriedky podľa pravidiel EÚ „prepadnú“) súčasná vláda Smeru v panike rozhadzovala desiatky miliónov eur. Niektoré projekty boli úplne zbytočné, iné ničili prostredie na podnikanie a ďalšie si zdá sa rozdelili ako korisť skupiny v pozadí vládnej strany. Smer pôsobí navonok ako kompaktná strana, no pod pokrievkou mi pripomína skôr zlepenec oligarchov a ich kumpánov. V novom eurofondovom období (2014-2020) budeme rozdeľovať viac ako 15 miliárd eur. Tieto obrovské peniaze by mali rozvíjať krajinu a jej ľudí, a nie končiť na účtoch ľudí v pozadí.
