V čase Wilberforca, mravy spoločnosti, či už vyššej alebo nižšej, boli v morálnom rozklade, čo sa okrem prevládajúcej a všade prítomnej korupcie v Britskom politickom živote (kupovanie hlasov vo voľbách bolo bežnou a akceptovanou súčasťou systému), prejavovalo aj v neviazanosti, povrchnosti, opilstve a individuálnom a spoločenskom egoizme. Nehumánne obchodovanie s otrokmi bolo v tom čase jedným z najrozkvitajúcejších a najprosperujúcejších odvetví britského obchodu. V najlepších rokoch anglické lode prepravovali cez Atlantik v hrozných podmienkach až 40 000 otrokov ročne a obchod s otrokmi a produktami vyrobenými otrokmi predstavoval až 80% príjmov zo zahraničného obchodu.
Hoci obchodovanie s otrokmi prekážalo mnohým intelektuálom (napr. štátnik E. Burke), nastolenie tejto témy sa rovnalo politickej a spoločenskej samovražde.
Spôsob, akým sa Wilberforce snažil zmeniť mravy spoločnosti, korupciu a obchod s otrokmi, tkvie práve v jeho životnom príbehu. Keď Wilberforce vstúpil do politiky, mal 21 rokov (začínal ako poslanec parlamentu v House of Commons). Bol brilantným rečníkom s podmanivým hlasom, práve tak povrchným a sebeckým, ako mravy vtedajšej spoločnosti. Náhodou osudu, ktorá mu do cesty postavila hlboko veriaceho a morálneho človeka a knihe od P. Doddridgea sa z Wilberforcea stal postupne nový človek. Človek, ktorý bol po duchovnom prerode schopný obetovať svoje osobné a profesionálne ambície vyššiemu cieľu, Bohu a verejnému blahu a povýšil ich na hlavnú náplň svojho života. Jeho zmena sveta by nebola možná bez tejto hlboko osobnej zmeny.
Z hľadiska tejto osobnej premeny je príznačné, ako sa zmenil postoj Wilberforcea k politike. Jedinou otázkou, na základe ktorej posudzoval rozhodnutia a inicioval legislatívu v parlamente bola otázka, či je daná vec morálna a pre spoločnosť dobrá nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska. Vždy hlasoval podľa svojho svedomia, napriek politickému tlaku.
Ďalším predpokladom k mravnej obrode, o ktorú sa usiloval, bol okruh podobne zmýšľajúcich ľudí. Wilberforce bol výborný rečník (jeden z najlepších vo svojej dobe) a jeho nadšenie a zapálenie pre dobrú vec „nakazili" mnohých jeho priateľov (aj nepriateľov), ktorí neskôr bojovali spoločne s ním. Ich spoločenstvo a spolužitie v Claphame, v dome, ktorý kúpil jeden z jeho priateľov, bolo krásnym príkladom tvorivého spolužitia. Vo veľkej usadlosti, kde žili viaceré rodiny, sa rodili nielen návrhy zákonov, ale aj ďalšie inšpirácie a výzvy, za ktoré sa spoločenstvo priateľov angažovalo. Veľmi zaujímavým aspektom spoločenstva bola myšlienka kolektívneho poznania, na ktorej je založená v súčasnosti tímová práca takmer v každej firme. Vedomosti priateľov v spoločenstve, pokrývali takmer všetky oblasti ľudského poznania, od encyklopedických poznatkov, cez právo, rečníctvo, politiku, prírodné vedy, až po praktické skúsenosti v Indočíne. Každý, podľa okruhu svojich vedomostí a skúseností, bol zodpovedný za určitý politický projekt. Claphamské spoločenstvo ako skupina, bolo neporaziteľnou intelektuálnou baštou. Claphamská komunita však slúžila členom aj ako nástroj na osobný a morálny rast. Vzájomná kritika priateľov fungovala ako neustála kontrola ich motívov, kde jediným krédom bola morálnosť ich konania a verejné dobro.
Wilberforce a jeho priatelia dávali podstatnú časť majetku na charitu, a to aj v ťažkých časoch (viac ako jednu štvrtinu). Za zmienku stojí aj svätenie nedele, ktoré Wilberforce prísne dodržiaval. Zdanlivo nesúvisí s jeho angažovaním sa za zmenu mravov, ba priam ho môžeme považovať za zanedbateľný aspekt. Ako však Wilberforce sám hovoril, jedine nedeľa zasvätená tichu a meditácii mu umožnila vidieť veci v správnej perspektíve a prehodnotiť svoje ambície. Vďaka tomuto jednému tichému dňu, nachádzal svoj vnútorný pokoj a silu pokračovať v boji za spravodlivosť.
Obchodovanie s otrokmi sa mu podarilo zrušiť až po dvadsiatich rokoch úporného politického a diplomatického úsilia. Historici sa zhodujú na tom, že Wilberforce a jeho priatelia urobili takisto veľký kus práce na ceste k politickej integrite, znížili korupciu a podstatne zmenili kultúru parlamentu, kde si dovtedy každý poslanec sebecky hájil svoje záujmy.
Či už veríme v Boha, alebo nie, myslím, že politik musí mať hodnoty zakorenené v morálke. Bohužiaľ, pre slovenských politikov je často jediným vyšším zákonom morálka vlastnej peňaženky a brucha, v lepšom prípade „sebastrednosť" (ako s obľubou hovoria niektorí neskromní sebastrední politici). Ako začať s lepšou spoločnosťou? Po prečítaní knihy si hovorím, že asi u seba.
Kniha: Garth LEAN, God's politician: William Wilberforce's struggle
O Williamovi Wilberforceovi bol nakrútený aj film Amazing grace (2006)
