Bez dychu

Bola taká nádherná..keď sa v zime šmykla na ľade a spadla..keď jej vietor vyfúkal skvelý účes..keď mi prišila obe nohavice k sebe..vždy sa tak pekne smiala...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Po roku som už nečakal.spravil som to v jeden večer,stmievalo sa,utekali sme pred vlažným dažďom,skryli sme sa pod malou strieškou zastávky a požiadal som ju o ruku.Zmoknutú,premočenú,vysmiatu..moju..

Vždy mi brala obrúčku a snažila sa do nej vložiť dva prsty..Vravela,že musí pribrať,aby mohla nosiť moju.Boli sme unesení sebou.Láska moja..

Po čase prišlo dieťa.Nevedel som sa vynadívať na toľkú krásu.Na bruško.Chalani ma stále nechápali,ako som sa mohol oženiť,ale všetko mi bolo nejak jasné.Že chcem ju.Práve ju,žiadnu inú už nie.Aj keď sme mali 20..

Čas ôsmich mesiacov zmizol mávnutím ruky.Prišli pôrodné bolesti,stiahol sa mi žalúdok,ale už sme sa viezli do nemocnice.Ešte mi volal kamoš,že zavolá,čo to bude.Nechceli sme vedieť dopredu.Čakali sme na naše maličké prekvapenie.Bola tam dlho.Neviem odhadnúť,ale čas tam vtedy nebol.Nepamätám sa.Bol som niekde inde.Bol som s ňou.Túlali sme sa.Zamilovaní,pobláznení..Vyšiel doktor,nechceli ma pustiť dnu,čakal som celý ten čas von,za dverami.Vyšiel doktor.Prisadol si.Pozeral sa na mňa..nebolo to OK.

Vašu dcérku pridusila pupočná šnúra.Zadusila sa.Nepodarilo sa nám ju zachrániť...nepodarilo...nepodarilo..bol to akoby sen..

Zvonil mi telefón.Volal kamoš.Áno,mali sme dcérku..

Čo je teraz život?Kde je to maličké?...

Všetkým mamičkám a ich maličkým...