
Po roku a pol márneho snaženia sa jej konečne podarilo s manželom otehotnieť. 18 mesiacov sa im nedarilo a napokon to vyšlo v nevhodnom čase, chýbalo jej 28 dní do ukončenia skúšobnej pracovnej doby. Keby to vyšlo o mesiac neskôr, všetko by bolo ľahšie. Keďže nedostala stálu pracovnú zmluvu a ženu v tomto stave nikto nezamestná, je už takmer pol roka bez peňazí. Sedí doma, rastie jej bruško a majú princeznú v ňom kŕmi svokra. Jej muž je tiež bez koruny. Mal zamestnanie, ale rozhodol sa ísť robiť do zahraničia, kde sa mu núka štvornásobný plat. Keď už bolo všetko vybavené, dal v práci výpoveď a vtedy sa niečo stalo s firmou, do ktorej mal nastúpiť. Kým sa mu podarilo vybaviť si ďalšie miesto, prešli štyri mesiace. Na výbavičku si museli vziať úver.
Zdá sa mi neuveriteľne nespravodlivé, že žena, ktorá čaká dieťa, nemá nárok na žiadne peniaze. Materskú dostane, až keď sa malá slečna narodí, dovtedy by asi mala žiť v lese, jesť lesné plody a piť vodu z potoka. Keď som bola u starých rodičov a porozprávala som im o tejto mladej rodine, dedko mi povedal: "Nuž dievča, to je kapitalizmus. Za komunizmu by sa nemohlo stať, aby tehotná žena nemala z čoho žiť." Neviem či by bola ich situácia lepšia, tento režim som prežila v kočíku a spomienky naň nemám. Ale myslím si, že niečo takéto by sa skutočne nemalo stávať. Keby nemala pracujúcu svokru, tak by nemali ani čo jesť.
Bábätko je krásnym naplnením života, pol roka bez peňazí je však pridlho na to, aby matka bola v pokoji. Stres, ktorý prežívala niekoľko posledných mesiacov sa maličkej Sofii sotva páčil. Napriek veľkým problém, sa na ňu všetci tešia, hoci si ju otec bude vidieť až na Vianoce, keď sa vráti zo zahraničia. Musí dohnať veľké finančné straty.