Ak si spomenieme z koľkých detí pochádzajú naši rodičia alebo starkí, je to až na neuverenie. Pred päťdesiatimi rokmi bolo úplne bežné ak bolo v rodine osem či dvanásť detí. Samozrejme bol veľký problém tento kŕdeľ uživiť, ale aj z početných súrodencov sa stali úspešní ľudia. Pravdou zostáva aj to, že deťom nemohli byť poskytnuté také vzdelávacie podmienky, aké by si žiadali. Na druhej strane, prevládal názor, že deti sú požehnaním. Čím ich mali rodičia viac, tým na nich spadala „väčšia božia milosť“. V súčasnosti sa však na našom kúsku zeme zvanom Slovensko nestretávame s tak rozrastenými rodinami. Keď počujeme, že niekto má päť či dokonca šesť detí, zdá sa nám to priam neslýchané. A je to skutočne až tak veľa? Nemám veľmi široký prehľad v hospodárstve štátu, ale predpokladám, že v časoch mladosti našich babičiek a dedkov neexistovalo čosi ako prídavky na deti. Ak chceli rodičia uživiť svoje potomstvo, museli to zvládnuť prácou vlastných rúk. Dnešná spoločnosť žije trendom, ktorý hlása – najskôr všetko skúsiť, rodina má čas. Väčšina mladých ľudí chce najskôr vyštudovať strednú školu, čo je žiaduce, pretože bez remesla človek nevyžije. Potom si povie: „Mal som dobré známky, tak prečo nie aj vysokú?“ A tak na ďalších aspoň 5 rokov upíše svoj život vysokej škole. Počas prázdnin brázdi svet v túžbe zarobiť si peniaze, spoznať nové kraje alebo naučiť sa cudzí jazyk. Keď už má diplom v ruke stojí pred rozhodnutím, či pôjde pracovať za „ťažké prachy“ do zahraničia, alebo zostane „za almužnu“ doma. V oboch prípadoch však hľadá prácu, kde je „veľa peňazí za málo muziky“. Keď si teda nájde prácu, ktorá mu vyhovuje, chce sa v nej takpovediac zabývať. Po niekoľkých rokoch je teda konečne pripravený založiť si rodinu. Ak si našiel partnera ešte počas strednej, tak sú už spolu asi desať rokov. Zamilovanosť vyprchala a vo vzťahu je už len tolerancia a priateľstvo. Jeho rodičia sa brali po roku spoločnej známosti, ale dnes sú v móde nekonečne dlhé „chodenia“. Tiahne mu na tridsiatku a teda najvyšší čas usadiť sa a splodiť nejakého potomka. Avšak, v prírode stále platí pravidlo, že čím je žena staršia, tým je pôrod riskantnejší, pre ňu i pre dieťatko. Ibaže pred tým na niečo také nebol čas. Veľa párov sa rozhodne, že radšej nebudú hazardovať a na spoločný „plod lásky si netrúfnu“, pri najlepšom si dieťa adoptujú. Ak sa však rozhodnú pre vlastné dieťa, koľko ich budú mať? Na jednej strane stojí práca a na druhej pribúdajúce rôčky a samozrejme, keď už mať deti tak rodičia im chcú dať všetko. Najlepších riešením sú teda maximálne dve. Takže ak z dvoch ľudí vzíde žiadne dieťa alebo najviac dve, logicky sa to časom odrazí na ubúdajúcom počte obyvateľstva. Trend: najprv práca – potom rodina, je veľmi nezdraví. Je ako zhubná choroba, ktorá sa stala civilizačnou. Je ňou posadnutých tak veľa ľudí, že by sa malo začať globálne liečenie, inak to bude mať katastrofálne následky. Vývoj ide stále dopredu. Vybuduj si kariéru, a potom založ rodinu. Následkom je pomalé vymieranie toho nášho slovenského národu.
29. jan 2007 o 18:17
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 303x
Smrtiaca civilizačná choroba – KARIERIZMUS
Kedysi platilo: Má detí ani dierok na ričici. Dnes platí: Za groš by aj čertovi dieťa kolísal.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)