Televízna vychovávateľka

Prázdniny znamenajú pre mnohých rodičov veľkú otázku: "Kam s deťmi?" Pracovať treba, veľakrát sa starí rodičia nemôžu starať o vnukov, a tak sú deti vystavené jedinej vychovávateľke - Televízii.
Mám mladšieho brata, a aj keď je stále niekto s ním doma, je problém zabaviť ho. Má 14, takže ho chceme aktívne zapájať do domácich prác, ale naša snaha väčšinou narazí na tvrdý pubertálny odpor. Jeho najobľúbenejším miestom v dome je fotela pred televízorom a stolička pred počítačom. Občas sa stane, že vidím tie pseudorozprávky, ktoré sa chŕlia z magickej skrinky ako kysnuté cesto z misy. V sobotu som raňajkovala pri bratovi a práve išla rozprávka o zvieratkách. Na prvý pohľad to bola naozaj milá "animovačka", ale len na prvý. Bol tu lev, ktorý predstavoval rytiera posúvajúceho sa v čase, mal priateľov v podobe psa, mačky... Mal však temného nepriateľa, ktorým bola kráľovná dračica vzývajúca Lucifera, ako svojho pomocníka. Čo je to za rozprávku? Otec povedal, že je to skôr horor.
Pre mňa sú však najväčším zlom japonské rozprávky, ktoré sa hojne hemžia na každom kanále. Zvláštny boj dobra a zla, keď neviete rozlíšiť, kto je ten zlý. Obrovské oči, ktorým chýba zrenička a navodzujú pocit hrôzy. V týchto rozprávkach sa stále bojuje. Len čo prejde jeden súboj, zápas, či dokonca vraždenie, začne sa ďalší. Neustále je počuť vety ako: "Zabi ho!" "Krvavo sa ti pomstím!" "Naše ďalšie stretnutie neprežiješ!" „Zachránil si ma, dnes ťa nezabijem.“... Toto sa deti učia.
Základ rozprávky nespočíva v animovanosti, ale v príbehu. Kde sú víťazstvá dobra nad zlom? Hrdinskí záchrancovia, ktorí prekonávajú prekážky? Zdravé napätie, ale hlavne morálka? Deti strácajú imunitu pred násilím, keď im je sprostredkované z tak čistého subjektu akým je rozprávka. Nečudo, že sa stále bijú v škole aj mimo nej. Majú kde čerpať inšpiráciu, má ich čo posmeľovať v konaní.
Čísielko v rohu obrazovky nevyrieši detský záujem o animovaný film. Veľa malých divákov sa usadí pred televízor a len čo uvidia kreslené postavičky, nevedia sa od neho odtrhnúť. Sama viem, aké je ťažké odpútať dieťa od pohyblivých obrázkov. Nemala by byť vytvorená účinnejšia ochrana pred takýmito mediálnymi vplyvmi? Napríklad kupovať vhodné rozprávky? Alebo vytiahnuť z archívov pôvodné slovenské diela, kde platia rozprávkové princípy?
Dnes veľa detí ohŕňa nos nad indiánkami. Pred dvadsiatimi rokmi bol Winnetou vysnívaný hrdina. Chlapci sa hrali na kovbojov a dievčatá chceli byť odvážnymi Indiánkami. I tu existovali stále boje, ale bola tu česť, pravda a VŽDY zlo prehralo.
Ekonomika hýbe svetom. Niekedy je však menej viac. Možno sa raz niektorý televízny kanál zamyslí, a i keď nebude lámať rekordy sledovanosti, bude sa snažiť vychovávať. Vtedy budeme môcť hovoriť o Vychovávateľke. Teraz ide o zlú macochu. Horšiu ako z Popolušky či Mrázika, lebo ich zlo bolo prekonané, ale ako prekonať televíziu???