Ako dokáže piatok deprimovať

V škole sa deň vliekol veľmi pomaly... nemám rada nudné chvíle prerastajúce to bezhraničnej lenivosti kedy za ťažkú prácu považujem aj klipkanie očami.

Obloha sa na nás mračila. Zachytili sme však tenký lúč vnúkajúci ideu vyraziť preč, do ulíc nášho neveľkého mesta. Nechýbal verný spoločník- fotoaparát.

Zasadli sme. Autá sa ponáhľali nevedno za čím, no naše myšlienky stúpali pomaly ako cigaretový dym.

Čas ísť domov. Posilnené kofeínom a so zásobou úsmevov vo vreckách ideme každá vlastnou cestou.

Ďakujem vám za to, že mi hocikedy dokážete vniesť aspoň trochu endorfínu do krvi.

Venované našej triednej päťke + Lucke a Mirke ;-)

Ostatným prajem príjemný víkend a veľa dobrých ľudí navôkol.